Angína, zápal pľúc či brušné infekcie. Bez nového antibiotika sa v najbližších rokoch podľa vedcov a vedkýň budeme musieť zmieriť s úmrtiami aj na bežné bakteriálne ochorenia. Problémom je totiž antibiotická rezistencia, ktorú si mikroorganizmy, spôsobujúce choroby, rokmi vypestovali.
Vedkyňa a mikrobiologička STANISLAVA BEZDÍČEK KRÁLOVÁ je Slovenka, ktorá sa snaží tento hrozivý scenár zvrátiť. So svojím tímom odišla do Antarktídy, kde študovala mikroorganizmy v snahe nájsť nové účinné antibiotikum. Dnes na výskume pracuje na Viedenskej univerzite a verí, že už tento rok sa jej podarí získať patent na nový mikroorganizmus.
V rozhovore hovorí aj:
- Čo sa v tele deje, keď užívame antibiotiká pri vírusovej infekcii.
- Ako vyzeral jej výskum v Antarktíde a aké objavy zatiaľ dosiahla.
- Prečo sa za uplynulých 30 rokov nedostali na trh nové antibiotiká.
- Čo je to fágová terapia, ktorá je alternatívou k užívaniu antibiotík.
- S akou diskrimináciou sa stretla ako žena vo vede v Česku.
V Európskej únii zomrie zhruba 33-tisíc ľudí ročne na infekcie vinou rezistencie na antibiotiká. Vedecká obec už dlho upozorňuje, že sa možno vrátime do obdobia spred penicilínu. Aké choroby by nás mohli ohrozovať?
Možno si predstaviť úplne ktorékoľvek choroby spôsobené baktériami. Napríklad bakteriálne ochorenia respiračného ústrojenstva. S nimi sa stretávame všetci a vieme, že čím je človek starší alebo má väčší problém s imunitou, alebo je to dieťa, tým závažnejšie prebiehajú.
Predstavte si, že variant antibiotík vôbec nebude existovať a my sa budeme len pozerať, či to ten človek zvládne, alebo nie. Obrovský problém budú aj infekcie v akejkoľvek brušnej oblasti a všetky infekcie, ktoré si prinesieme z nemocníc. Takisto akékoľvek rezné rany, popáleniny. Obrovský nárast rezistencie vidíme aj pri pohlavne prenosných infekciách. Napríklad taká kvapavka začína byť multirezistentná a problematická.
Myslím si, že ďalší veľký problém pre Európu začína byť tuberkulóza. Z rozvojových častí sveta sa k nám dostávajú jej multirezistentné kmene, neexistuje antibiotikum, ktorým by sme ju liečili, a máme populáciu, ktorá nie je dokonale zaočkovaná.
Dostávame sa k tomu, že ľudia budú zomierať na suchoty ako v stredoveku. Mimochodom, existuje aj predikcia na rok 2050, podľa ktorej ročne zomrie desať miliónov ľudí na ochorenia spojené s rezistentnými mikroorganizmami, čo je gigantické číslo.
Pokazili sme si to nadmerným užívaním antibiotík?
Rozhodne je to kombinácia neuváženého užívania a neuváženého predpisovania antibiotík. A druhá riziková vec je poľnohospodárstvo a používanie antibiotík pri chove zvierat. To, čo je u nás už regulované, sa globálne stále deje.
A ani u nás to dlho regulované nebolo. Antibiotikami sme si znečistili vody, mäso, potom sme to dostali do seba a na to sme ešte zatlačili antibiotikami, ktoré nám predpísal lekár, keď sme ich potrebovali, no napríklad sme ich neužívali tak, ako bolo potrebné.
Ako vlastne vysvetliť rezistenciu?
Pokiaľ na akúkoľvek baktériu použijeme antibiotikum a tá baktéria je naň citlivá, to antibiotikum ju zabije. No ak sa stane, že táto baktéria má jednu alebo viac rezistencií, znamená to, že je voči jednému alebo viacerým antibiotikám odolná.
Čím viac odolností nazbiera, tým ťažšie ju zničíme, pretože nemáme nekonečné množstvo antibiotík, ktoré na ňu môžeme použiť. To je to, čo vidíme dnes – máme extrémne množstvo baktérií, ktorým rezistencia neustále rastie a častejšie sa s nimi stretneme. Na opačnej strane – antibiotiká nepribúdajú.
Čo sa v tele deje, keď užívame antibiotiká vtedy, keď nemáme bakteriálnu infekciu?
To je jedna z vecí, ktorá by sa v 21. storočí rozhodne diať nemala. Antibiotikum nezabíja len baktérie, ktoré spôsobujú ochorenie, ale aj tie, ktoré sú nášmu telu prirodzené. Každý človek má mikrobióm, sme osídlení mikroorganizmami.
Pokiaľ naše ochorenie nie je spôsobené baktériou, ale my berieme antibiotiká, jediné, čo v našom tele zomiera, je náš mikrobióm, teda to, čo nám pomáha, aby bol náš organizmus viac efektívny, aby sme mali správnu tvorbu hormónov, mali lepšiu náladu, boli energeticky efektívnejší.
Náš vlastný mikrobióm predstavuje časť nášho imunitného systému a takto ho likvidujeme a sami seba oslabujeme. Ak to, čo nás trápi, je v skutočnosti vírus, antibiotikami si vyničíme imunitný systém a vírus nám jednoduchšie uškodí.
Prečo ste išli potenciálne nové antibiotiká hľadať práve na Antarktídu?
Začala som vnímať, že v Antarktíde je veľké množstvo rezistentných baktérií, čo znamená, že je tam aj veľké množstvo baktérií alebo húb, ktoré produkujú antibiotiká. Toto sa v prírode deje naraz, takže ak vidíte v jednom prostredí jedno, je tam pravdepodobne aj to druhé.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
