Dojča je výlučne na materskom či umelom mlieku iba chvíľu. Okolo pol roku už v ruke stláča prvú chrumku, ohlodáva banán či chlebík.
Prechod na pevnú stravu však nie je vždy jednoduchý a rodičia môžu stáť pred rozhodnutiami, o ktorých predtým netušili.
Aj keď pre svoje dieťa vyberajú a robia všetko s tými najlepšími úmyslami, ovplyvniť ich môžu strach, trendy či nedostatok vedomostí.
Detská výživová poradkyňa Jill Castlová na webe The Nourished Child konštatuje, že jadrom väčšiny chýb pri kŕmení v prvom roku je rýchle tempo prechodu medzi jednotlivými typmi jedál.
No na druhej strane postup nemôže byť príliš pomalý. Ak dieťa nemotivujete novými zloženiami či príchuťami, mohlo by stratiť záujem o jedlo, ktoré pred neho dennodenne pokladáte. Rizikom môže byť aj uviaznutie na tekutej strave.

"Ďalšou výzvou je široká škála živín, ktoré deti potrebujú v prvom roku. Prioritou by mali byť tie, ktoré sú kľúčové pre vývoj mozgu, rast kostí a potrebný je aj dostatok kalórií a bielkovín na zvýšenie telesnej hmotnosti a rast," hovorí poradkyňa s tým, že pre rodičov môže byť náročné mať toto všetko na pamäti a zároveň sa tým aj riadiť.
Kŕmenie dieťaťa tak dokáže vyvolať nepríjemný pocit, že sa veci vymykajú spod kontroly a nič nejde podľa plánu. No možno len robíte niektorú z častých chýb.
1. Snaha o poriadok
Špinavá stolička, stolík, oblečenie a aj dieťa. Omáčka je aj za ušami. Po každej lyžičke, ktorú dieťaťu dáte, mu utierate ústa, kŕmite ho a celkovo sa vyhýbate jedlám, po ktorých ostáva neporiadok.
Táto snaha o skrátenie času upratovania a zníženiu množstva zašpineného oblečenia však dieťa ochudobňuje o dôležité skúsenosti, napríklad o skúšanie rôznych zložení, ovoniavanie a učenie sa manipulovať s jedlom pomocou rúk a úst.
Podľa Castlovej neexistuje lepší spôsob, ako sa dozvedieť o jedle viac, než sa ním zašpiniť.