Okolie ju odhováralo, že Aljaška je nebezpečná, divoká a chladná. Nakoniec nepočúvla a vybrala sa tam na mesiac, s obmedzeným rozpočtom a sama. Spávala v lesoch a krajinou prešla okolo 1300 kilometrov stopom. Nikdy predtým pritom necestovala sólovo a už vôbec nie v takej divočine.
"V zime domáci veľakrát zostanú zaseknutí na jednom mieste aj mesiac, nejdú ani do obchodov. Keď človek nebýva vo väčších mestách, ktorých je na Aljaške pomerne málo, tak žije veľmi izolovaný život. Nie je tam rádio ani televízia, telefónny signál tiež miestami vypadáva, pošta chodí ľuďom do schránok, ktoré sú aj päť kilometrov od ich bývania. Žijú však pomalý, krásny život," opisuje cestovateľka KAMILA DULOVÁ.
Vie, že cestovať osamote nemusí byť pre ženy vždy bezpečné. Aj ona sama zažila nepríjemné situácie, no nechce sa dať odradiť. "Počúvam aj názory, že hlúpa žena išla niekam sama, ale prečo by muži mali mať právo ísť sami a ženy by sa mali báť? Tiež chcem zažiť dobrodružstvo," hovorí.
V rozhovore sa dočítate:
- ako sa pripravovala na náročnú trasu Aljaškou,
- ako bývala v chatke bez vody a elektriny a starala sa o psí záprah,
- čo zažila na Aljaške ako stopárka,
- ako zvládla sexuálne obťažovanie počas ciest vo svete,
- čo by mali vedieť ženy, ktoré chcú cestovať sólovo.
Čo vás primalo ísť na Aljašku, keď okolie strašilo všetkým nebezpečným, čo by vás tam mohlo stretnúť?
Je pravda, že keď som si kupovala letenku, cítila som adrenalín. No vravela som si, že je to úžasná možnosť vidieť niečo iné, keďže dovtedy som mimo Slovenska na horách nebola. Nikdy som ani nebola v takej divočine a neturistikovala sama.
Rok som pracovala v Amerike ako aupairka, a potom som si dala mesiac na cestovanie. Aljaška je z Európy dosť neprístupná a letenky sú drahé, tak som si povedala, prečo to nevyužiť, keď som bližšie. Chcela som unikátny zážitok a možno som si aj podvedome chcela niečo dokázať.
Na Aljašku ste teda išli bez väčšej turistickej skúsenosti?
Áno. Predtým som nikdy nebola nikde takto sama. Preto som skúšala presvedčiť pár priateľov, aby išli so mnou, ale letenky boli pre nich veľmi drahé.
Čo ste tam napokon našli? Bolo tam to nebezpečenstvo a chlad, pred ktorými vás vystríhali?
Vedela som, že ma čaká celý mesiac a uvedomovala som si, že nebudem mať dostatok peňazí na všetko, preto som mala v pláne prejsť Aljašku stopom. No nič také, pred čím ma varovali, som nezažila. Asi som mala šťastie, pretože stopovanie môže byť riskantnejšie a ani medvede na Aljaške nie je až také raritné stretnúť.
Raz som bola na túre, domáci, s ktorými som sa radila, ma poslali na chodník, ktorý bol označený len šípkami z dreva. Jedna pani mi na papier napísala, kde zabočiť doľava, kde doprava, kedy treba ísť rovno. Mala som teda aj šťastie, že som stretla dobrých ľudí.
Nocovali ste aj v divočine medzi zvieratami. Ako ste sa na to pripravovali?
Keď sa na to dívam teraz s odstupom času, znie to hrozne, lebo som sa ani nepripravovala.
Nerozmýšľala som až tak nad rizikom, ale hlavne nad tým, že to bude super zážitok. Raz som takto skončila na jednom polostrove, kam sa dalo dostať len vodným taxíkom.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
