Keď ženy priznajú, že ich vzťah s nevlastnými deťmi nie je ideálny, uľaví sa im (rozhovor)

Jej vlastné skúsenosti ju viedli k tomu, že sa začala venovať zloženým či patchworkovým rodinám, ktoré vznikajú, keď spolu začnú žiť ľudia s deťmi z predchádzajúcich vzťahov.

MÁRIA MELKOVÁ je autorkou projektu Zošívané rodiny. V tejto problematike vzdeláva, poskytuje koučing a píše blogy. Nevyhýba sa pritom ani náročným témam, ako napríklad vyhoreniu v zloženej rodine.

„Už v utorok som bola na nervy z toho, že vo štvrtok prídu partnerove deti. Partnera to, samozrejme, trápilo a myslel si, že jeho deti nemám rada. To ma znova iba hnalo do ďalšieho kolotoča výčitiek a snahy všetko zvládnuť. Vyvrcholilo to však tým, že som príšerne vybuchla na deti. Vtedy sme sa dohodli, že nemôžeme žiť spolu.“

Ak by ste mali dať univerzálne rady ľuďom, ktorí po rozchode alebo rozvode zakladajú novú rodinu, aké by boli?

Prvá by bola, aby nečakali, že zložená rodina bude rovnaká ako nukleárna. Budú v nej musieť fungovať inak ako doteraz. Odporučila by som im zohnať si čo najviac informácií o tom, ako takéto rodiny fungujú. Aby sa porozprávali s inými rodinami, pýtali sa ich na to, ako sa im žije.

Poradila by som im tiež, aby hovorili o svojich očakávaniach, skúsili pomenovať, ako si predstavujú konkrétne veci, povedali, čo si želajú a neželajú a aby to tohto procesu zapojili aj deti. Veľa rodičov sa jednoducho dohodne a detí sa nepýtajú. Ony potom majú pocit, že sú odstrčené, že na ich pocite nezáleží.

Povedala by som im aj to, aby rátali s tým, že zžívanie takejto rodiny trvá dlhšie a ak po prvom polroku nebude všetko podľa ich predstáv, je to úplne normálne. Priemerne to trvá dva až štyri roky.

Aké náročné je priznať si, že nie všetci členovia zložených rodín sa musia mať radi?

Je to veľmi ťažké najmä pre ženy – nevlastné mamy. Existujú totiž dva protichodné mýty. Prvý je, že žena má predsa automaticky rada všetky deti. To rozhodne nie je pravda a na ženy, ktoré nemajú okamžité puto s partnerovými deťmi, to vytvára veľký tlak a pocity viny.

Druhý mýtus je, že nevlastné mamy sú macochy a na deti sú vždy zlé. Je to hlboko zakorenené v rozprávkach a starých príbehoch a ženy sa zvyčajne musia päťnásobne snažiť, aby tento mýtus vyvrátili.

Pri takomto nastavení je takmer nemožné si priznať, že vzťah s dieťaťom nie je ideálny. Keď to však najmä ženy urobia, je to nesmierna úľava.

Zároveň treba povedať, že nie je až také dôležité, či na začiatku máme deti radi. Oveľa dôležitejšie je, či sme ochotní na vzťahu pracovať – budovať rešpekt, spoznávať sa, tráviť spolu čas. Vybudovať vzťah s nevlastnými deťmi nejaký čas trvá a má svoje fázy – do ktorých patria i konflikty.

V blogu píšete aj o svojom vyhorení z rodinnej situácie. Museli ste úplne zmeniť dovtedy fungujúci systém, vaša tzv. zošívaná rodina sa rozdelila a partnerove deti ste na dlhší čas úplne prestali vídať. Čo sa stalo?

Zo všetkých síl som sa pokúšala ukázať, aká som dobrá macocha. Robila som všetko možné a verila som, že deti ocenia, že je doma všetko vyupratované, že je uvarené, upečené, že im stále vymýšľam program. Robila som veci, ktoré mi nie sú prirodzené. Do toho som mala náročnú prácu a výčitky voči svojej dcére, ktorej som sa v mojich predstavách nevenovala dostatočne.

Jedného dňa som znenávidela už len predstavu, že deti prídu na víkend a ja budem musieť znova upratovať, znova variť a vymýšľať zábavu a celé sa to vo mne pomotalo tak, že som nedokázala normálne fungovať.

Už v utorok som bola na nervy z toho, že vo štvrtok prídu partnerove deti. Partnera to samozrejme trápilo a myslel si, že jeho deti nemám rada. To ma znova iba hnalo do ďalšieho kolotoča výčitiek a snahy všetko to zvládnuť. Vyvrcholilo to však tým, že som príšerne vybuchla na deti. Vtedy sme sa dohodli, že nemôžeme žiť spolu.

Ako ste to riešili?

Dcéra a ja sme zostali v dome, v ktorom sme žili všetci spolu a partner bol s nami v tých dňoch, keď nemal deti. Čas so svojimi deťmi trávil vo svojom byte.

Asi ste mali veľkú výhodu, že váš partner mal stále vlastný byt.

Určite áno. Úprimne neviem, ako by sme to riešili, ak by sme nemali túto možnosť. Asi by sme už spolu neboli. Naozaj som potrebovala veľa veci vyriešiť a zmeniť.