Heribanovský babinec: S dedičstvom zajatia na Sibíri sa ťažko niečoho zľaknú

Stretnúť tento babinec pohromade je skutočný zážitok, z ktorého energiu čerpáte ešte poriadne dlho.

Nielen preto, že z neho cítiť prirodzenú lásku a súdržnosť. Ženy Heribanové sú naozaj jedinečné osobnosti. Každá zvlášť aj všetky spolu. Veď čítajte.

Alena Heribanová. (zdroj: FOTO - PETRA BOŠANSKÁ)

Pri pohľade na vás, na to, ako výborne a mladistvo vyzeráte, je tomu až ťažké uveriť, ale ste už trojnásobná babička. Užívate si to?

"Užívam, byť babičkou je pre mňa odmenou za to, že sme vychovali dve šťastné deti. Zatiaľ najkrajšia pocta, akej sa mi dostalo.

A ten pocit, keď mi dcéry oznámili, že aj ony budú mamy, som si odradovala, odplakala, a potom každý deň aj odmodlila v stálom očakávaní vnúčaťa. Áno, je to celkom iné ako byť mamou.

Človek hneď omladne, je plný lásky a spokojnosti, zamiluje sa do tej sladkej úlohy byť trpezlivou, láskavou, milujúcou babičkou. Ale nezabudla som ani na to, aké bolo - stať sa zodpovednou, obetavou a 24 hodín slúžiacou, v noci vstávajúcou, v chorobách detí spolutrpiacou mamou.

Za to, že moje dcéry a zaťovia nám umožňujú poznať len tú pohodu, úsmevy a radosť vnukov, som im nesmierne vďačná."

Niektoré ženy tvrdia, že rolu starej mamy si vychutnávajú viac ako samotné materstvo, pretože už neprežívajú existenčný stres, dokonca to potvrdili aj rôzne výskumy. Je to aj váš prípad?

"Nie celkom. Obe deti boli vytúžené, na svet prišli až po mojej tridsiatke a ja som sa veľmi rada v tempe výroby televíznych relácií a po rokoch v hlásateľni zastavila. Dva razy som sa takto tešila na bábätko.

Aj materstvo som si užívala, ani pri jednej som nemala pocit, že musím utekať späť, že mi niečo utečie. Moje povolanie mi umožnilo zostať s nimi doma takmer do dvoch rokov a pri tom sporadicky uvádzať programy, občas vycestovať na zahraničné produkcie, ktorých bolo vtedy dosť, a vrátiť sa do pokoja a pohody rodiny.

Veľa sme si pomáhali, navzájom sme si umožňovali plniť si aj svoje pracovné sny a mali sme aj šťastie na tety, ktoré sa o deti starali v našej neprítomnosti. Ani jedna nechcela chodiť do škôlky, takže sme manažovali život s mojimi láskavými rodičmi a dobrými opatrovateľkami."

Súhlasíte s tým, že vzťah vnúčat s babičkami je mimoriadne dôležitý? Aký vzťah ste mali s tými svojimi?

"Určite – pre pokoj v duši, životné istoty a skúsenosť sú starí rodičia strážnymi anjelmi. Moja babička Matilda mi zostala v duši ako hrdinka môjho detského raja, z ktorého ma nikto nemôže vyhnať.

To je tá istota, ktorú mi svojím pokojom, pokorou a životným nadhľadom zanechala.