Necitlivé aj výbušné deti môžu mať problém čítať emócie. Preto nemusia rozoznať hnev

S pribúdajúcimi prípadmi šikany, školského násilia a iných foriem agresie je čoraz dôležitejšie identifikovať základné príčiny tohto správania, čo je nevyhnutné v zabránení jeho stupňovaniu.

Nová štúdia publikovaná v Cambridge University Press odhalila možnú súvislosť medzi schopnosťou detí čítať emócie z tváre druhých a ich pravdepodobnosťou správať sa agresívne.

Jej autorky Erinn Aclandová z University od Montreal a Joanna Peplaková z University of California podotýkajú, že detstvo je kritickým obdobím pre prevenciu.

"Môže byť prekvapujúce, že fyzicky najagresívnejšou vekovou kategóriu sú batoľatá a deti v predškolskom veku. Našťastie im chýbajú koordinácia a sila, takže ich útoky sú menej nebezpečné ako tie od dospelých," konštatujú výskumníčky.

Zjavne nepriateľské správanie má však tendenciu s pribúdajúcim vekom klesať. Výnimkou je menšina detí, ktorej hrozí neskoršia kriminalita.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Psychologička Zemandl: Udretie dieťaťa je pre mňa hranica, ktorú rodičia nemajú prekračovať Čítajte 

"Slepota voči negatívnym emóciám iných (hnev, strach, smútok) je spojená s necitlivými a neemocionálnymi črtami v detstve. Medzi tieto črty patrí nedostatok pocitu viny za ubližovanie druhým, nedostatok empatie a vo všeobecnosti bezcitnosť. Zlá schopnosť odhaliť negatívne emócie druhých je tiež jednoznačne spojená s agresiou," približujú odborníčky.

Ak dieťa niekomu ublíži, ale nevie povedať, že to danú osobu rozrušilo, znamená to, že nevidí emocionálne dôsledky svojich činov. Teória hovorí, že by im to mohlo uľahčiť pokračovanie v ubližovaní iným.

Chladná a horúca agresia

Aclandová a Peplaková na odbornom portáli The Conversation nehádžu všetky prejavy agresie do jedného vreca. Hovoria o dvoch typoch agresie: chladnej - vypočítavej a horúcej - reaktívnej, respektíve o proaktívnej a reaktívnej agresii.

Pri tej prvej sa sila použije na dosiahnutie požadovaného výsledku, napríklad keď dieťa bez provokácie udrie rovesníka, aby mu zobralo cukrík. Tento typ "chladnej" agresie je spojený s necitlivými a neemocionálnymi vlastnosťami.

Naopak, pri druhom type prichádza agresia v reakcii na provokáciu. Dieťa má tendenciu byť výbušné. Má vyššiu emocionalitu, tendenciu predpokladať nepriateľské úmysly od ostatných a jeho hnev je neregulovaný.

Výskumníčky vysvetľujú, že ak do "reaktívneho agresora" narazí napríklad okoloidúci, je pravdepodobnejšie, že usúdi, že to bolo úmyselne a jeho reakciou bude úder.

„Aj keď sa zdá, že tieto typy agresie sú opačné, niekto, kto je v jednej situácii chladnokrvným agresorom, môže byť v inej rozpáleným. Typ agresie, ktorým sa dieťa prejavuje najčastejšie, vedie k tomu, že je kategorizované ako jedno alebo druhé,“ vysvetľujú výskumníčky.

V ich výskume o tom, do ktorej skupiny dieťa patrí, rozhodovali rodičia.

Ťažkosti s rozpoznávaním emócií

Doteraz podľa Aclandovej a Peplakovej nebolo jasné, ako sa môže schopnosť detí čítať výrazy tváre líšiť medzi týmito dvoma typmi agresie.