Jedla všetko, až kým jej nebolo zle a ani to ju nezastavilo. Zajedať sa dá smútok aj radosť

Už nevie, čo presne to v ten deň spustilo. Spomína si len na to, ako zabára lyžičku do nádobky so sladkou sušienkovou nátierkou a s každým ďalším hltom v ústach sa cíti horšie a horšie. Zje ju všetku, veď už je to vlastne jedno. Radšej to spraviť v tú chvíľu a naraz, než riskovať, že by sa na druhý deň stalo to isté.

"Zjedla som ju, a potom prišla nenávisť a výčitky. Hnevala som sa na seba, ale nejako som to v sebe spracovala a potlačila. No začalo sa mi to stávať častejšie," vracia sa do dní spred približne troch rokov Nataša Juračková (34).

V tom čase si začala uvedomovať, že má zrejme problém. Problém, ktorý sa nazýva emocionálne alebo záchvatové prejedanie sa.

"Väčšinou u mňa prichádzalo večer. Navečerala som sa a hľadala som, čo ďalšie by som mohla zjesť. Bola som napríklad schopná si ešte upiecť koláč, lebo som naň mala chuť a vravela som si, že určite zjem iba jeden kúsok, ale dopadlo to úplne inak."

Zväčša sa jej takéto prejedanie dialo neplánovane, ale mala aj epizódy, keď sa na jedenie pripravila. Napríklad približne pred pol rokom, keď sa rozhodla, že o probléme povie svojej terapeutke.

"Vedela som, že v utorok máme sedenie, tak som si v piatok nakúpila najnezdravšie potraviny, moje najobľúbenejšie neresti a dala som si rozlúčkový 'opušták'. V hlave som mala predstavu, že od utorka to stopnem a už sa mi to nikdy nestane, lebo sa priznám a budem to riešiť. Teraz je mi to smiešne, ale asi aj vtedy som si vnútorne hovorila - na čo sa tu hrám?"

Problém, ktorý sa dá prekvapivo zakamuflovať

Emocionálne a záchvatové prejedanie sa sú dva mierne odlišné stavy, ktoré sa však v mnohom prekrývajú. Ťažko povedať, ktorý z nich bol prípad Juračkovej, keďže oficiálnu diagnózu nemá. Aj u nej sa však v mnohom prelínali oba problémy.

Oba typy prejedania sa spájajú s jedením až za hranicu plnosti a objavujú sa, keď človek nie je skutočne hladný. Pri emocionálnom prejedení sa, ktoré sa niekedy v živote môže stať komukoľvek, sa človek vyrovnáva s určitou emóciou, či už negatívnou, alebo pozitívnou, ale môže ísť aj o nudu.

Záchvatové prejedanie sa predstavuje spôsob stravovania, pri ktorom človek zje veľmi veľké porcie za krátky čas, pričom pociťuje nedostatok kontroly a má nutkanie dojesť všetko jedlo. Najčastejšie sa deje osamote a nasledujú po ňom pocity hanby, viny a výčitiek.

Niekedy ich chce osoba následne kompenzovať - napríklad vynechaním jedla či nadmerným cvičením. Keď sa takéto záchvatové prejedanie vyskytuje často, ide už o poruchu príjmu potravy.

"Poruchy príjmu potravy (PPP) sú široké spektrum ochorení, do ktorého spadá aj anorexia a na druhej strane spektra bulímia či kompulzívne prejedanie sa. Okrem anorexie sú všetky typy PPP spojené s emočným jedením alebo prejedaním sa," vysvetľuje Barbara Sviežená, odborníčka na výživu a terapeutka zameraná na prácu s ľuďmi, ktorí zažívajú emocionálne či záchvatové prejedanie sa.

Mnohí si podľa nej neuvedomujú, že takýmto prejedaním sa trpia a hľadajú rôzne spôsoby sebakontroly, napríklad formou diét a obmedzení, čo je opačný postup, ako ho zvládnuť.

Odhaduje sa, že záchvatovým prejedaním sa môže celosvetovo trpieť asi 1,5 percenta žien a 0,3 percenta mužov, často však býva prehliadané pre rôzne spoločenské bariéry aj pre zatajovanie človekom, ktorý poruchou trpí. Nie všetci ľudia, ktorí sa prejedajú, sú totiž obézni a zároveň nie všetci ľudia s nadváhou či obezitou trpia poruchou príjmu potravy.

Štatisticky je 30 - 50 percent pacientov s poruchou záchvatového prejedania sa obéznych.

"Zo začiatku sa mi epizódy prejedania sa diali párkrát do roka, potom to už bolo aj oveľa častejšie - dvakrát do mesiaca a v horšom období aj každý týždeň. Keďže sa však celkovo veľa hýbem, tak tento problém na mne nebolo až tak vidno. Keď človek chce, dá sa zakamuflovať," vraví Juračková.

Nataša Juračková (zdroj: SME - Marko Erd)

Zajesť smútok aj eufóriu

V dňoch, keď ju večer pochytila epizóda prejedenia sa, sa Juračková inak stravovala bežne - mala raňajky, desiatu, obed aj večeru. "A potom po večeri som si povedala, že tu ešte mám čipsy. Alebo orieškové maslo, idem si dať lyžicu…striedala som rôzne potraviny, až kým mi nebolo úplne fyzicky zle a ani tento pocit človeka niekedy nezastaví. Ak som doma mala ešte koláč, nedala som si jeden kúsok, ale dojedla som ho celý," opisuje.