Spali pri mne deti, nebránila som sa. Znásilnenia v manželstvách a vzťahoch nie sú zriedkavé

Upozornenie: Text obsahuje aj opisy sexualizovaného násilia, ktoré môžu u niektorých ľudí vyvolať nepríjemné pocity či spomienky.

Bibiána Belisová sa s rodičmi nikdy o sexe nerozprávala a v škole nezažila ani sexuálnu výchovu. Všetko, čo o intímnom svete vedela, bolo z porna a aj preto si myslela, že sex je jej bezpodmienečná povinnosť, ktorou si udrží partnera.

Prvý vzťah si našla, keď mala 17 rokov. "Bolo to veľmi toxické a neexistovali tam hranice. Partner bol veľmi žiarlivý a 'nie' z mojej strany jednoducho neexistovalo, lebo ma hneď obvinil, že sa stretávam s niekým iným. A ja som si myslela, že musím byť 'poslušná'," spomína dnes 26-ročná žena.

Bývalý partner ju raz prinútil k sexu u nej doma, keď vo vedľajšej izbe bola jej mama, hoci Belisová to práve preto odmietala. "Bol tam z mojej strany prítomný fyzický aj verbálny odpor, no on neakceptoval moje hranice, tak som sa potom podvolila, hoci bez súhlasu. Vtedy som to nechápala ako znásilnenie, dnes už to vidím inak," hovorí.

Hoci spoločnosť si tento fakt nerada pripúšťa, väčšina sexualizovaného násilia a znásilnení sa deje zo strany blízkych alebo známych. Často ide o súčasných či bývalých partnerov aj manželov.

Podľa slovenského reprezentatívneho prieskumu Inštitútu pre výskum práce a rodiny až 38 percent žien, ktoré nejaké sexualizované násilie zažili, ho zažilo práve v partnerskom vzťahu. Napriek tomu na verejnosti stále kolujú vtipy o tom, že "výhodou manželstva je, že si človek zasúloží, aj keď nechce" a naďalej zaznievajú aj poznámky o manželských povinnostiach.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Najskôr ísť za lekárom, až potom na políciu. Odborník radí, čo robiť po znásilnení Čítajte 

"Určitá časť spoločnosti je stále nastavená tak, že ide o manželskú povinnosť alebo nutnosť. V praxi toto vnímanie a myslenie silnejšie vidno najmä v rodinách, ktoré sú veriace alebo sú viac kresťansky orientované. No aj v rodinách, kde je žena vystavená primárne inej forme násilia, sa sexuálnemu nátlaku radšej podvolí a situáciu pretrpí, aby tej inej forme predišla," hovorí Tatiana Brnová, poradkyňa a riaditeľka občianskeho združenia Žena v tiesni, ktoré sa venuje ženám zažívajúcim násilie.

Vidí však istý posun. Čoraz viac žien už podľa nej podobné správanie pomenúva ako znásilnenie. "Aj vďaka edukácii a postupnému osvietenejšiemu postoju spoločnosti začínajú vnímať, čo už je za hranicou," vraví.

Ona plakala, on pokračoval

Belisová si našla ako devätnásťročná druhý vzťah. Hovorí, že vôbec nebola psychicky zahojená a ani si neuvedomovala, čo sa jej stalo v prvom partnerstve. Mala depresie, no psychológ aj psychiater ich vysvetľovali iba ťažkým detstvom.