Večer skákala opitá do kanálov a ráno zachraňovala Annu Frankovú

„Som vďačná, že som mohla zachrániť Annin denník. Keď som ho našla pohodený na podlahe, ukradla som ho a rozhodla som sa ho skryť, aby som jej ho mohla dať, keď sa vráti. Chcela som vidieť jej úsmev a počuť ju hovoriť: Ach, Miep! Môj denník, to je úžasné,“ opísala v roku 1994 počas preberania Wallenbergovej medaile svoje pohnútky Miep Giesová.

Keď sa neskôr dozvedela, že len pätnásťročná majiteľka denníka zahynula pár týždňov pred oslobodením koncentračného tábora Bergen-Belsen, mohla urobiť jediné.

Odovzdať denník jedinému členovi rodiny, ktorý prežil. Bol ním jej otec Otto Frank, ktorému Miep Giesová dlhé roky robila sekretárku. „Chápete asi, ako sa na mňa díval ten muž? Stratil ženu, stratil deti a zostal mu denník.“

Keď sa správate slušne, nemôže sa vám nič stať

Frank denník svojej dcéry vydal knižne po prvý raz v roku 1947 a dodnes patrí k najsilnejším svedectvám o hrôzach druhej svetovej vojny a zároveň krehkou a hlbokou sondou do duše dospievajúceho dievčaťa.

Miep Giesová sa v denníku objavuje len ako vedľajšia postava, ktorú Anna Franková položartom prirovnala k mulici, v skutočnosti však bola rozhodujúcou súčasťou príbehu.