Na impotenciu sa myslí viac ako na predmenštruačný syndróm. Zdravie žien dáva výskum na druhú koľaj

Alexis mala jedenásť rokov, keď ju začali bolieť bedrá. Mala pocit, akoby jej bolesť vyžarovala z hĺbky kostí až do spodnej časti chrbta a panvy. Lekári jej urobili niekoľko vyšetrení, ale zdroj problému nenašli. Rokmi sa však bolesť zhoršovala a prechádzala celým telom. Zdravotníci si ju nevedeli vysvetliť a bolesti zvaľovali na psychiku.

Alexis sa teda na desať rokov vzdala hľadania diagnózy, hoci pre bolesti niekedy nevedela vstať z postele. Mala pocit, že jej zdravotníci a zdravotníčky neveria a jej stav zľahčujú. Až v 27 rokoch sa vďaka svojej mame a jej pátraniu na internete dozvedela, že trpí fibromyalgiou.

Ide o ochorenie, ktoré sprevádza chronická bolesť viacerých častí tela, poruchy spánku a únava. Trpí ňou dve až osem percent populácie, nie je teda až také zriedkavé. Ženy však postihuje sedem- až deväťkrát častejšie než mužov.

Napriek tomu, že prvé symptómy tohto ochorenia boli opísané už v 19. storočí, dodnes sa často ignorujú a jeho výskum stále nie je natoľko rozsiahly. Zatiaľ sa ani nevie, prečo fibromyalgia vzniká a jediné spôsoby jej liečby sú fyzický pohyb, psychologická terapia a antidepresíva.

Príbeh Alexis vo svojej knihe Doing Harm opísala americká novinárka a spisovateľka Maya Dusenberyová.

Spája v nej vedecké dáta, rozhovory s lekármi a výskumníčkami a osobné príbehy žien, aby poukázala na to, ako ženy znevýhodňuje sexizmus v medicíne a nerovnosť v medicínskom výskume, zľahčuje ich symptómy a necháva ich napospas nediagnostikovaným zdravotným problémom či dokonca predčasnej smrti.

Štandard je muž, žena je odchýlka

Vedecké tímy napriek všetkému viac skúmajú mužské než ženské zdravotné problémy. Mužská erektilná dysfunkcia sa napríklad týka približne 19 percent mužov. Napriek tomu sa mu výskumy ešte pred niekoľkými rokmi venovali päťnásobne častejšie ako predmenštruačnému syndrómu, s ktorým sa stretáva asi 90 percent žien. Aj v súčasnosti sú rozdiely v počte výskumov stále zjavné.

Ešte v 90. rokoch minulého storočia sa zase viaceré prejavy chronickej či funkčnej bolesti, ktoré vo veľkom postihujú práve ženy, takmer neskúmali.

Niektoré, ako napríklad spomínaná fibromyalgia, ale aj bolesti pri syndróme dráždivého čreva, vulvodýnia (chronická bolesť v oblasti vulvy) či intersticiálna cystitída (chronické ochorenie močového mechúra) iba dostali pomenovanie a definíciu. Aj preto dnes chýba množstvo informácií v medicínskej komunite a tiež povedomia o ženských ochoreniach a telách.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Nemôžu sedieť ani chodiť. Vulvodýniu zatiaľ nikto nevysvetlil ani nevyliečil Čítajte 

Hoci sa dávno vie, že muži a ženy nie sú biologicky či fyzicky stavaní rovnako, zdravie žien sa v medicínskom výskume výraznejšie opomína. Ako to vo svojej knihe Neviditeľné ženy opísala v súvislosti s históriou aj autorka Caroline Criado Perezová, žena sa vždy považovala za akúsi odchýlku od normálu, pričom štandardom bolo mužské telo. Alebo bola považovaná za „zmenšeninu“ muža.

Problém je to z viacerých dôvodov.