Poruchami spánku trpia častejšie ženy, muži majú viac problémov s chrápaním

Možno ste už postrehli samy na sebe, alebo ste si všimli na niekom z okolia, že nedostatok spánku sa veľmi rýchlo negatívne prejaví na nálade, koncentrácii aj na celkovom zdraví.

K najčastejším problémom so spánkom patrí neschopnosť zaspať, prerušovaný spánok a veľmi skoré prebúdzanie. V mladosti si to možno neuvedomujeme, no možnosť kvalitne sa vyspať je skutočný dar.

Kvalitný spánok je nesmierne dôležitý. S postupujúcim vekom spánkové ťažkosti pribúdajú a jeho nedostatok má zásadný vplyv na každý aspekt nášho života.

Tento článok nájdete aj v aprílovom čísle magazínu SME ženy, ktoré je v predaji do 30.4.

Efektívny oddych

Pre každého naozaj nie je samozrejmosťou každú noc sa dobre vyspať. Najčastejšie ľudí trápia ťažkosti so zaspávaním alebo budenie uprostred noci z dôvodu neustále sa točiaceho kolotoča obťažujúcich myšlienok.

Ako ho zastaviť a poskytnúť hlave i telu správny psychický a fyzický odpočinok? Po fyzickej stránke spánok umožňuje telu regeneráciu, ale je životne dôležitý aj pre spracovanie informácií nazbieraných počas dňa. Veľa spomienok a dojmov, ktoré ste sa počas dňa dozvedeli, sa jednoducho nestihne v mozgu do večera spracovať.

Podľa National Sleep Foundation má každá veková skupina odporúčanú optimálnu dĺžku spánku, ktorá má všeobecný charakter a nezohľadňuje individuálne potreby jedincov. Vyplýva z nej, že dospelí vo veku od 18 do 64 rokov by mali spať sedem až deväť hodín a seniori nad 65 rokov sedem až osem hodín.

Spánok je dôležitejší, než si ľudia uvedomujú. Je základom pre lepšiu funkciu mozgu a tela. Hoci niektorí tvrdia, že dokážu normálne fungovať aj s oveľa menším objemom spánku, veda s tým nesúhlasí. Aj napriek informatívnym údajom v tabuľkách odporúča jednotné číslo – sedem hodín.

Spať menej je podľa odborníkov zdraviu škodlivé. Univerzálny koeficient neexistuje, ale snažte sa dodržiavať aspoň magickú sedmičku.

Rozšírená nespavosť

Nespavosťou trpí 30 percent populácie. Medzi najohrozenejšie skupiny patria seniori, ženy po prechode, pacienti s depresiami a pacienti pracujúci na zmeny.

„Ľudia s dlhotrvajúcou nespavosťou majú vyššie riziko srdcovo-cievnych porúch, viac depresií a úzkostných porúch, častejšie sa stávajú závislými a majú aj imunologické problémy“, – vysvetľuje psychiatrička MUDr. Darina Hrabovská.

„Spánkovými poruchami trpia častejšie ženy, muži majú viac problémy s chrápaním. Ženy do menopauzy chránia ženské pohlavné hormóny, ktoré majú pozitívny vplyv na napätie svalstva horných dýchacích ciest. Po menopauze však ženy mužov dobiehajú. Ženy sú emocionálnejšie, úzkostnejšie, okrem stresu v práci na nich leží väčšia záťaž v oblasti starostlivosti o deti a domácnosť. Pravdepodobne preto trpia nespavosťou o niečo častejšie ako muži,“ dopĺňa odborníčka.

Počas menopauzy sa znižuje hladina estrogénu aj progesterónu. Pohlavný hormón progesterón má upokojujúce účinky. Vzhľadom na to, že sa jeho produkcia v prechode znižuje, ženy obvykle nespia pokojným spánkom.

Rovnako dochádza aj k zníženiu hladiny estrogénu, ktorý má na starosti chemické procesy v mozgu. Jedným z procesov je regulácia melatonínu alebo „hormónu spánku“, ktorý sa stará o pravidelný spánkový biorytmus.

Keď to nie je o režime

Na vine nemusí byť iba zlý spánkový režim. Je možné, že aj napriek prijatým opatreniam (správne teplota v miestnosti, pohodlie, konzumácia vhodných potravín pred spaním...) nepocítite zmenu a váš nočný odpočinok sa ani pri dobrom spánkovom režime nezlepší. Prečo?