Pred rokmi prišla blogerka LUCIA GRIGOVÁ s výborným nápadom. Tvorí recepty, kde pri varení využijete všetky zvyšky jedla, aby sa ním neplytvalo.
A ako vám už iste napadlo, takýmto varením ušetríte aj peniaze.
Tento rozhovor nájdete aj v aprílovom čísle magazínu SME ženy, ktoré je v predaji do 30.4.

Ako a kedy vznikol nápad založiť blog Do poslednej omrvinky? Vychádzal z nejakého konkrétneho dôvodu, zistenia či potreby?
Tento nápad som dostala pred ôsmimi rokmi počas materskej dovolenky, keď som začala intenzívne variť. Vtedy som si začala viac všímať vlastné hospodárenie s potravinami.
Keďže som bola naučená, že jedlo sa nemá vyhadzovať, snažila som sa prísť na konkrétne spôsoby, ako predchádzať potravinovému odpadu. Dôležité bolo zistiť, aká forma plánovania jedálneho lístka je pre nás najefektívnejšia, kde mám slabiny v spôsobe skladovania, vedieť, čo presne sa u nás vyhodilo, aby som v budúcnosti neopakovala rovnaké chyby, nakupovať len toľko, koľko reálne zjeme, a najmä naučiť sa navariť tak, aby neostávali zvyšky jedla.
Avšak z mojej skúsenosti, aj keď sa človek snaží, aby mu nič neostávalo, občas k takej situácii dôjde, a vtedy je praktické mať po ruke chutné recepty, vďaka ktorým sa zvyšné potraviny rýchlo a elegantne minú.
Keďže som pociťovala nedostatok zaujímavých receptov na túto tému, chcela som, aby boli pestré a podľa možnosti aj zdravé, začala som hľadať a tvoriť svoju databázu, ktorá sa potom preklopila do blogu.
Myslíte, že my Slováci často plytváme jedlom?
Myslím si, že my Slováci sme hospodárni a že vo všeobecnosti sme uvedomelí v tom, že plytvanie jedlom vidíme ako problém a vyhadzovať ho nechceme. Som presvedčená, že povedomie o tom, že k plytvaniu jedlom by nemalo dochádzať, je tu stále silné.
V čom už však podľa mňa takí úspešní nie sme, je reálne hospodárenie jedlom v našich domácnostiach.
Samozrejme, sú domácnosti, v ktorých sa jedlo vyhadzuje minimálne alebo vôbec – kde sa nakupuje a varí len toľko, koľko sa zje, kde členovia domácnosti, ktorí v nej varia, poznajú spôsoby, ako si poradiť so zvyškami, ak nejaké vzniknú, kde sa jedálny lístok plánuje, kde sú domáce zvieratá a kompost, ktoré výrazne pomáhajú znížiť potravinový odpad a podobne.
Je však stále mnoho domácností, kde tieto zručnosti chýbajú a kde sa jedlo občas vyhodí. Určité percento z nich sa snaží plytvanie riešiť a hľadá spôsoby, ako zlepšiť hospodárenie s potravinami, no mnoho z nich je presvedčených, že jedlom neplytvajú alebo ich daná problematika nezaujíma a vyhadzovanie jedla neriešia.
Ako to zmeniť?
Odporúčam spraviť si aspoň raz za čas domácu analýzu toho, čo vyhadzujeme, a zapisovať si, ak v koši skončí nejaká potravina – a nielen, čo sme vyhodili, kedy a v akom množstve, ale aj prečo. Či preto, lebo pečivo splesnivelo, zeler zhnil, valeriánka zvädla alebo sme ju nevedeli zaradiť do jedálneho lístka, alebo sme nakúpili priveľa jogurtov.
Ak si napíšeme aj približnú cenu potravín, ktoré sme vyhodili, zistíme, o akú sumu peňazí sme prišli zbytočne. Takto najlepšie získame reálny obraz o tom, ako na tom s hospodárením s potravinami naozaj sme.
Je to tiež dôležitý krok k tomu, aby sme našli riešenie pre situácie, keď niečo vyhodíme. Napríklad prídeme na to, že nezjedené čerstvé pečivo by sme mohli zamraziť, jogurtov by sme mohli kupovať menej, valeriánku vôbec alebo ju skladovať pod vlhkým papierovým obrúskom, alebo nájsť viac receptov, v ktorých by sme mohli využiť spomínaný zeler.
Môže za dnešné zlé hospodárenie s potravinami aj naša pohodlnosť?
Niekto by si možno povedal, že dnešní ľudia sú ľahostajní a že jedlom sa plytvá preto, lebo súčasná generácia si nevie nič vážiť. Ja by som to však takto nezjednodušovala, pretože si treba uvedomiť, že život, ktorý viedli naši starí rodičia a predchádzajúce generácie, bol diametrálne odlišný od toho dnešného.