Keď sa americký chlapec Edward Harrison v roku 1975 narodil predčasne, vážil len 1,2 kilogramu. Mal závažné zdravotné problémy vrátane hydrocefalu, pri ktorom dochádza k hromadeniu veľkého množstva mozgovomiechového moku v mozgu.
Lekári sa vtedy rozhodli Edwarda operovať. Zaviedli mu takzvaný zvod mozgovomiechového moku z hlavy do brušnej dutiny, kde mohol odtekať a rozpustiť sa.
Zvláštnosťou však bolo, že Edward počas operácie nedostal anestéziu, iba svalový relaxant kurare, ktorý človeka paralyzuje. Nemohol sa hýbať, plakať ani inak reagovať, no videl, počul a cítil všetky zárezy do svojho tela.
Išlo o sedemdesiate roky a mnohým sa to z dnešného pohľadu môže zdať nepochopiteľné, keďže funkčnú anestéziu v tom čase už dávno používali. Lenže potom prišli aj roky osemdesiate a situácia sa opakovala.
Vo februári 1985 sa predčasne narodil aj Jeffrey Lawson z amerického Marylandu. Mal srdcovú poruchu. Na oboch stranách krku mu lekári vyrezali otvory a do hrudníka vložili trubicu. Urobili mu rez od hrudnej kosti po chrbticu. Kožu, rebrá aj pľúca mu posunuli, kým nepodviazali krvnú cievu. Napokon, keď ho zašili, na boku mu vyrezali otvor a do pľúc vložili hadičku. Aj Jeffrey toto všetko musel absolvovať bez anestézie.
V oboch prípadoch rodičom personál povedal dve základné informácie, ktoré sprevádzali medicínu naprieč 20. storočím - malým bábätkám by mohla anestézia ublížiť a navyše deti a batoľatá necítia bolesť. Anestézia u bábätiek, obzvlášť u tých predčasne narodených, preto nebola všade štandardom a normou až do roku 1987.
Kŕmili ich, starali sa o nich, no aj tak zomierali. Na nedostatok lásky Čítajte Keď pichnutie špendlíkom nebolí
Hoci z dnešného pohľadu ide o barbarské a neetické počínanie, ktoré by sme mohli označiť za mučenie, lekári a lekárky ho v tých časoch takto nevnímali.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
