Až keď ich bolel krk či hlava, zistili, že sa hrali príliš dlho. Stredoškolákov pohlcuje virtuálny svet (rozhovor)

Ak netušíte, kto napísal Hájnikovu ženu, viete to zistiť po pár kliknutiach. Umelá inteligencia vám o diele napíše aj referát a cez internet si viete rezervovať knihu v knižnici, pozrieť film či naplánovať výlet na Oravu. Pomoc digitálnych technológií v bežnom živote už ani nevnímame, pritom časť spoločnosti svet bez nich ani nezažila.

Výskumníci z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Univerzity Komenského v Bratislave a Univerzity v Groningene v Holandsku v kvalitatívnom výskume publikovanom v tomto roku vo Frontiers in Psychology zisťovali, ako ich vnímajú 15-roční stredoškoláci. Prezentovali v ňom najmä to, aké výhody z nich čerpajú.

"Uvedomovali si aj to, že pri používaní internetu sa im môže do rúk dostať nevhodný obsah. Za najväčšie riziko však považovali nedostatočnú kontrolu veku, to by bolo podľa nich vhodné upraviť," hovorí v rozhovore pre SME psychologička LAURA BITTÓ URBANOVÁ.

Dodáva, že kľúčovú úlohu môžu zohrať nielen rodičia, ale aj školy.

Ako pristupujú slovenskí tínedžeri k digitálnym technológiám?

Dnes sú digitálne technológie kľúčovou komoditou a pre tínedžerov to platí obzvlášť. Na otázku, či si vedia svoj život predstaviť bez nich odpovedali: "Možno áno, možno na krátky čas."

Pri našej kvalitatívnej štúdii sme zistili, že adolescenti vnímajú okrem rizík aj benefity, ktoré im prinášajú. Miestami bolo pre nás prekvapujúce, koľko vedia využiť pre svoj rozvoj a prospech.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Počítačové hry môžu zmierňovať pocity depresie. Najviac sa hrajú dospelí od 45 do 64 rokov Čítajte 

Rozhovory s nimi boli veľmi produktívne a priniesli veľa pekných príkladov, ako môžu byť digitálne technológie prospešné pre ich život a koľko oblastí môžu podporiť.

V súvislosti s digitálnymi technológiami sa upozorňuje na riziko ich prílišného používania. Vedia tínedžeri posúdiť, že strávili priveľa času s mobilom, tabletom či online?

Uviedli, že to vedia posúdiť na základe toho, že ich začne bolieť hlava či krk. Telesné príznaky sú tak pre nich znamením, aby išli robiť niečo iné.

Niekedy nám hovorili, že ich online svet dokázal tak vtiahnuť, že sa zrazu pozreli von oknom a bola už tma.

Neprejavilo sa to aj na ich psychickom zdraví?

Identifikovali to skôr ako riziko. Niekedy sa podľa nich stáva, že keď čelia obsahu, ktorý je veľmi pozitívny a pekný, tak to u nich vzbudí smútok, keďže ich život vyzerá inak.

U niekoho sa môže objaviť závisť a rôzne iné negatívne emócie. Avšak vyslovene to nebolo v spojení s nadmerným používaním digitálnych technológií.

Čo je pri digitálnych technológiách najnebezpečnejšie? Vedia to deti alebo ich rodičia rozlíšiť?