Do hĺbky tridsať metrov sa ponárali menštruujúce aj tehotné. Muži zatiaľ strážili deti

Kórejskú spoločnosť, zvyky a tradície odnepamäti ovplyvňoval konfucianizmus. Podľa neho boli ženy vždy podriadené mužom v rodine. Dcéra otcovi, manželka manželovi, vdova synovi. Napriek tomu sa na nehostinnom južnom ostrove Čedžu vyformovala nezvyčajná forma matriarchátu.

Stáročia tu ženy boli hlavnými živiteľkami rodín, kým muži preberali starostlivosť o deti a varenie. Narodenie dievčaťa sa v rodinách vítalo so slovami: „Keď sa narodí dievča, nasleduje oslava.“ Iba dievčatá sa totiž mohli stať morskými ženami – potápačkami henjo, ktoré aj bez prístrojov zvládli ponor do hĺbky tridsať metrov.

V desaťstupňovej vode a len v bavlnených plavkách dokázali loviť morské živočíchy aj niekoľko hodín a svoje telo mali na podchladenie vytrénované natoľko, že ich opakovane sledovali a dokumentovali lekári aj antropológovia.

Na lov ježoviek, chobotníc a ulitníkov používali len minimálne vybavenie, potápali sa aj vo vysokých fázach tehotenstva a vo vode nezriedka aj rodili.

Do mora s truhlou na chrbte

Na ostrove Čedžu je bežné, že ženy neustále kričia. Potápanie do hĺbok im už v mladosti poškodzuje sluch. Nie je to však to najväčšie riziko. „Každá henjo si do mora nesie na chrbte rakvu,“ znie jedno z prísloví, ktoré sa v najjužnejšej časti Kórey bežne používa.

Lovkyne, ktoré v hĺbkach dokázali vydržať aj tri minúty, riskovali utopenie v dôsledku dezorientácie, stiahnutie prúdom aj napadnutie žralokmi. Tie často lákal pach ich krvi. Henjo sa totiž ponárali aj počas menštruácie.