"Raz som mala na hodine chlapca, ktorý sa so mnou hádal, že Židia majú na svedomí všetko zlé na svete. Keď som sa ho spýtala, prečo si to myslí, povedal, že všetci to vedia. To bola hneď prvá argumentačná chyba. Druhá bola, že ich vraj videl na dovolenke v bazéne, ako v ňom jedli chlieb, hoci to bolo zakázané," opisuje psychologička KRISTÍNA BLAŽEKOVÁ, čo už zažila na stretnutiach so žiakmi.
"Pospájal si skrátka zopár čriepkov toho, čo vedel a čo si prečítal, a pretavil to do veľmi silného názoru, o ktorom sa išiel hádať."
Blažeková už niekoľko rokov navštevuje školy, aby v mladých ľuďoch vybudovala odolnosť proti propagande a dezinformáciám. Hovorí, že aj vzdelaný človek môže podľahnúť dezinformáciám, pretože rolu hrajú aj vnútorné presvedčenia, svetonázor a hodnoty, s ktorými sme vyrastali.
V rozhovore sa dočítate:
- Či pri otázke vplyvu dezinformácií a hoaxov podceňujeme silu psychológie a útokov na emócie
- Či je boj proti dezinformáciám vopred prehratý a kým sa v ňom môžeme inšpirovať
- S akými postojmi sa stretáva v školách v mestách a na dedinách
- Aké argumentačné schopnosti majú mladí ľudia a či hoaxom silno veria
- Ako hľadať pravdu a prečo nestačí iba mediálna výchova
Čo je pri budovaní odolnosti proti dezinformáciám kľúčové?
Rada by som na to mala jednoduchý recept, ale kľúčové je naozaj najmä vzdelávanie. Bez toho, aby sa táto téma dostala na všetky úrovne vzdelávania, to nejde.
Kľúčový je preto aj väčší tlak autorít, aby sa tak udialo a aby sa o tom mladí ľudia dozvedali viac. Ideálne prierezovo, naprieč všetkými oblasťami vzdelávania, ktorými prechádzajú.
Nie je to tak trocha boj s veternými mlynmi, vzhľadom na neskontrolovateľný objem dezinformácií, ktoré vznikajú a šíria sa, na pokročilosť technológií, ktoré dnes už ľahko vytvárajú napríklad deepfake videá, ale aj na slabú reguláciu šírenia dezinformácií na sociálnych sieťach?
Myslím si, že na svete sú príklady, že to nemusí byť prehratý boj. Je ním napríklad Fínsko. Tradične sa umiestňuje vo všetkých rebríčkoch najvyššie, ale nehovorím len o vzdelanosti, ale aj o mediálnej gramotnosti a celkovo o odolnosti proti dezinformáciám.
Pritom ide o štát, ktorý bol ešte pod silnejším vplyvom Ruska, keďže s ním má hranicu.

Keď sa celosvetovo začal zisťovať vplyv prokremeľskej propagandy, Fíni začali okamžite konať a nastavili celý vzdelávací systém tak, aby boli deti vedené k mediálnej gramotnosti, aby vedeli rozpoznávať dezinformácie a zároveň, aby na túto oblasť mali vyškolených učiteľov.
Aj napriek tomu, že som skôr skeptický človek, si teda myslím, že sa systémovo dá proti dezinformáciám dosiahnuť aspoň nejaká kolektívna imunita. Ak tú odolnosť dokážeme dosiahnuť u väčšiny spoločnosti, potom tých niekoľko ľudí, s ktorými nepohneme, nebude spoločnosť až tak ohrozovať.
Čo si z Fínska môžeme zobrať ako inšpiráciu?