Odborníčka: Primárne nie je problém s ochotou darovať orgány, ale s nedostatkom informácií

Transplantácie orgánov sú ťažkou a nie bežnou témou na rozhovor.

Nikdy však neviete, do akej životnej situácie sa dostanete a že ľudia po takýchto operáciách žijú medzi nami, by už by nemalo byť tabu.

Otvorene o tom rozpráva primárka a hlavná odborníčka na orgánové transplantácie ZUZANA ŽILINSKÁ.

Prezradila, ako sa o seba starať, aby sme raz neboli na čakacej listine.

Pri nej sme tiež zistili, že niektoré ženy toho za deň stíhajú za tri, pričom riešia veci, ktoré sú pre väčšinu ostatných ľudí úplné sci-fi.

Tento rozhovor nájdete aj vo februárovom vydaní mesačníka SME ženy, ktoré je v predaji do 28.2.2023.

Vedeli ste počas celého štúdia medicíny, že sa chcete venovať nefrológii a transplantácii orgánov?

Nie, nevedela som. Počas štúdia na LF UK v rokoch 1983 až 1989 nebola transplantolológia v osnovách výučby. Zaujímala ma kardiológia a gynekológia.

Prečo práve tento smer?

Po promócii som v septembri 1989 nastúpila na interné oddelenie v Ružinovskej nemocnici.

Po prvej atestácii v odbore vnútorné lekárstvo v roku 1992 mi primár oddelenia ponúkol nefrológiu, keďže táto špecializácia nebola na pracovisku zastúpená.

Staršia kolegyňa, skúsená diabetologička, ktorá ma veľa naučila, mi odporučila ponuku prijať – najmä z dôvodu komplexnosti a interdisciplinárneho rozsahu tohto odboru.

Obličky sú späté so všetkými systémami. Musím uznať, že bola vizionárkou v čase, keď bola nefrológia na Slovensku málo zastúpená a umiestniť pacienta do dialyzačnej liečby alebo do transplantačného programu bol veľký problém.