Lucia Molnár Satinská: Môj tato rád provokoval

Tento rozhovor nájdete aj vo februárovom vydaní mesačníka SME ženy, ktoré je v predaji do 28.2.2023.

Neuveriteľné, ale je tomu už dvadsať rokov, čo zomrel pre všetkých Slovákov nezabudnuteľný Július Satinský. Ako si dnes na neho spomína jeho dcéra Lucia?

Koncom roka 2022 uzrela svetlo sveta vaša kniha Milý Tato – Listy z tohto sveta. Editovali ste predtým viaceré tituly venované vášmu otcovi Julovi Satinskému, túto ste sa však rozhodli vydať až 20 rokov po tom, čo navždy odišiel. Dozrel na ňu čas?

Moje zápisky posmrtne adresované otcovi neboli pôvodne určené na vydanie, písala som ich z hlbokej vnútornej potreby vyrovnať sa so stratou, smútkom.

Chýbali mi naše rozhovory a týmto som si ich nahrádzala. Po 20 rokoch som si uvedomila, že dokumentujú nielen náš vzťah, ale aj dobu, v ktorej sme žili a môžu byť takto s odstupom času zaujímavé aj pre širšie čitateľstvo.

Kniha Milý Tato - Listy z tohto sveta (zdroj: Vydavateľstvo Slovart)

K tým listom, ktoré v knihe nájdeme a písané boli v rokoch 2003 – 2005, ste sa vracali aj niekedy predtým alebo ste ich znova čítali až pri zostavovaní knihy?

Vedela som, kde ich mám uložené, ale nevracala som sa k nim, bola som zaneprázdnená inými vecami ako vysokoškolské štúdium, práca alebo zakladanie rodiny, takže aj ja som ich prvýkrát čítala až po takmer 20 rokoch.