"Ležala som na sedačke, príšerne mi bilo srdce a kedykoľvek som sa pokúsila sadnúť si alebo sa len trochu nadvihnúť, bolo mi okamžite tak zle, že som takmer strácala vedomie. Tento stav trval celý deň a bola som presvedčená, že toto moje telo nemôže vydržať. Že určite dostanem infarkt," opisuje svoj najhorší panický atak Linda Gállová. V tom čase mala dvadsaťtri rokov.
Dnes má 28 rokov, diagnostikovanú panickú poruchu, užíva lieky a súčasťou jej liečby je aj podporná psychoterapia. Napriek tomu sú panické ataky súčasťou jej života.
"Mávam ich tri- alebo štyrikrát do týždňa a trvajú asi dvadsať minút. Nie je to málo a vlastne to spadá do kategórie ťažká porucha, ale v porovnaní s mojimi naozaj zlými obdobiami je to znesiteľné," vraví mladá žena.
Panická porucha však výrazne ovplyvňuje jej osobný aj pracovný život.
Keď mi bolo najhoršie, nemohla som ani chodiť
Na konzervatóriu vyštudovala herectvo, no stres spojený s verejným vystupovaním pre ňu predstavuje rizikový faktor. Po strednej škole teda zvolila štúdium estetiky a dnes svoj život smeruje k výcviku asistenčných a vodiacich psov. Aj svojho asistenčného psa, sučku labradorského retrievra Evitu, čiastočne vycvičila sama.
"Keď mám atak, stáva sa mi, že sa nedokážem ani pohnúť. Evita je teda vycvičená tak, aby mi vedela priniesť lieky, telefón či fľašu s vodou a upozorniť mamu alebo snúbenca," vysvetľuje.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
