O otvorení jaslí s nepretržitou prevádzkou v skonfiškovanom dome bývalého továrnika informovala dobová tlač už v roku 1951 .
„Detské jasle v Lučenci sú v krajskom meradle jedny z najkrajších a najviac obsadených. O deti v jasliach sa starajú dve školené a dve výpomocné sestry. Jasle sú v stálej prevádzke v nedeľu i v noci.“
Začiatkom 50. rokov minulého storočia, keď režim na svoje budovanie potreboval každého vrátane žien, ktoré len prednedávnom porodili, sa spoločenský experiment jasiel s nepretržitou prevádzkou len rozbiehal.
O desať rokov neskôr boli týždenné jasle v socialistickom Československu na vrchole svojej popularity aj napriek tomu, že pribúdalo dôkazov o ich škodlivosti. Odborníci poukazovali na to, že odlúčenie detí od rodín v útlom veku môže vyvolať vážne emocionálne aj sociálne problémy a že len kolektívna výchova detskej duši nestačí.
Odviesť bábätko v pondelok ráno do jaslí a vyzdvihnúť si ho v piatok večer však bola realita tisícok rodín.
Treba budovať republiku, nie hrať sa s deťmi
Presný počet detí, ktoré si rodičia počas socializmu z jaslí brali len na víkendy, nie je známy. Rozhodne však nešlo o zanedbateľné číslo. Začiatkom 60. rokov, keď bola ich popularita najsilnejšia, tvorili v niektorých mestách vtedajšej republiky aj pätinu všetkých jasličkových miest. Išlo najmä o oblasti s banským a strojárskym priemyslom. Tie boli v 50. rokoch kostrou budovateľskej ekonomiky a aj od žien vyžadovali tvrdú fyzickú prácu na zmeny.
„Vzali mi ho do jasieľ, aj na noc, lebo som chodila na tri zmeny. Chodila som za ním každý deň, poobede alebo doobeda,“ uvádza pamätníčka, ktorá do jaslí s nepretržitou prevádzkou v Banskej Štiavnici dávala svojho syna.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
