Nestanú sa prezidentkami ani šéfkami firiem. Čo je sklenený strop a prečo ženy brzdí?

Hovoria, že bola arogantná, že sa neprezentovala silnými názormi a že príliš neskoro reagovala na kauzu okolo jej rektorovania na Mendelovej univerzite. Českej prezidentskej kandidátke Danuši Nerudovej prehrala voľby podľa odborníkov a komentátorov predovšetkým nezvládnutá koncovka jej kampane.

Zrejme nikto si teraz netrúfne odhadnúť, do akej miery mohlo ísť o „rodovú prekážku“, ktorá zabránila tomu, aby sa Nerudovej podarilo preraziť takzvaný sklenený strop.

Najmä pri politických kampaniach a bojoch, na ktorých sa zúčastňujú ženy, sa tento pojem čoraz viac zviditeľňuje aj u bežnej populácie, hoci vo feministickom diskurze je známy zhruba od roku 1978. Vtedy ho prvý raz použila americká konzultantka v oblasti manažmentu Marilyn Lodenová.

Sklenený strop metaforicky označuje neviditeľnú bariéru, ktorá bráni ženám a menšinám dosiahnuť vyššie pozície v mocenskom či politickom svete.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Právnička: Ak chceme zvýšiť počty žien v politike, kvóty by mali byť záväzné Čítajte

V Česku sa síce, na rozdiel od Slovenska spred niekoľkých rokov, nešpekulovalo pred voľbami tak veľmi o tom, že by krajina nebola pripravená na ženskú hlavu štátu. Neprítomnosť spochybňovania však nemusí hrať jedinú rolu a už vôbec sa téma sama osebe netýka len Česka.

Sklenený strop totiž vo všeobecnosti nepredstavuje očividnú formu diskriminácie (napríklad vo forme zákona), pri ktorej sa otvorene vylučujú ženy alebo menšiny. Ide o subtílne detaily, ktoré bránia tomu, aby tieto osoby získavali príležitosti, ktoré ležia pred nimi, no sú nedosiahnuteľné aj napriek ich schopnostiam a snahám – tak v kariére, ako aj v spoločenskom uplatnení či vo vzdelaní.

Čo majú spoločné Magda Vášáryová a Hillary Clintonová

Táto téma je pre dotknuté osoby neraz citlivá, pretože verejnosť siaha takmer vždy najskôr po iných argumentoch – neúspech má určite iné dôvody ako to, že ide o ženu či členku menšiny. Často sa totiž hovorí o tom, že na vysokých priečkach organizácie, inštitúcie či štátu by mal stáť najmä niekto kvalitný – bez ohľadu na to, či ide o muža, alebo ženu.

Navyše – ženy sa vraj na vysoké pozície nehrnú, a pritom im nikto nebráni. Tak aká diskriminácia?

Problematika skleného stropu je však komplexnejšia.