Krásny rozhovor o slušnosti, ženách, kráľovi Karolovi III. s odborníčkou na protokol Katarínou Strýčkovou, ktorý vám dá možno iný pohľad na veľa vecí. Tak nech sa páči.
Tento rozhovor môžete nájsť aj v dvojčísle magazínu SME ženy, ktoré je v predaji do 31. januára 2023.

Ste jedna z mála odborníčok na protokol u nás. Ako ste sa k tomu dostali a čo vás na tom baví? Musíte sa neustále vzdelávať – menia sa tie veci?
Dostala som sa k tomu cez svoju prácu pre britské veľvyslanectvo v Bratislave, kde som pôsobila desať rokov. V rámci svojich kompetencií som zorganizovala desiatky oficiálnych a pracovných návštev z Británie na Slovensko aj naopak.
Paradoxne, mojím krstom ohňom bola návšteva vtedajšieho Princa z Walesu, dnešného britského kráľa Karola III. v novembri roku 2000 na Slovensku. Prehliadku Čestnej stráže vtedy spolu s prezidentom Rudolfom Schusterom vykonali výnimočne na Bratislavskom hrade.
Som presvedčená, že vzdelávať sa človek musí vo všetkom a neustále. Nikto z nás nie je dokonalý, vždy sa môžeme zlepšovať a učiť nové veci. Práve to je podľa mňa na živote to najlepšie. Vyvíja sa, samozrejme, aj protokol a spoločenská etiketa, pretože sa vyvíja doba, v ktorej žijeme.
Niektoré veci však zostávajú nemenné a nikdy neprestanú byť dôležité a aktuálne – úcta k ostatým, všímavosť, tolerancia a slušnosť. Myslím si tiež, že každý kultivovaný človek by sa mal vedieť obliecť do spoločnosti, ovládať základy konverzácie, správne držať príbor a slušne jesť.
Ako sme na to s dodržiavaním protokolu u nás? V čom ho najčastejšie porušujeme – v čom robia chyby politici a verejné osoby, v čom robíme chyby na kultúrno-spoločenských akciách, v práci (povedzme korporát)?
Na Slovensku najviac porušujeme pravidlo slušnosti a úcty voči inému človeku. V slovenskej vysokej politike vládne arogancia a hrubosť. Takéto verejné správanie politikov ovplyvňuje to, ako sa my ostatní správame k iným ľuďom, ako o nich hovoríme, ako zaobchádzame s ich dôstojnosťou.
Sme príliš fixovaní na seba a uspokojovanie svojich potrieb a cieľov. Prestali sme si všímať ostatných a rozhodne nevenujeme dostatok pozornosti slabším a menej privilegovaným. Všímam si tiež, že mnohí ľudia v politike a verejnom živote sa nevedia vhodne obliecť. Myslia si, že neformálnosťou vzbudia dojem blízkosti a dôvery.