"Dnes si napíšeme diktát. Na lavici zostanú len pero a zošit," zahlási učiteľka či učiteľ a triedou sa rozľahne šuchot prípravy.
Na podobnú scénu zo školských čias si spomenie vari každý. A mnohým sa s ňou vynoria aj spomienky na stres z toho, že urobí chyby, dostane zlú známku a pokazí si tak priemer.
Iveta Barková, riaditeľka Súkromnej základnej školy v Senci a zároveň učiteľka slovenského jazyka a dejepisu tvrdí, že diktáty sú najstresujúcejším faktorom na hodinách slovenčiny.
"Stres spôsobí, že aj tí najlepší študenti urobia chyby, ktoré bežne nerobievajú. Niekedy je to dvoj- až trojstupňový rozdiel v známke," zdôrazňuje pre SME držiteľka ocenenia Učiteľ roka 2020.
Nie je za to, aby sa vypustili z osnov, no za vhodné považuje eliminovať spomínané stresové faktory.
Katarína Hincová z Katedry slovenského jazyka a literatúry Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave hodnotí diktáty ako veľmi dobrú, užitočnú a zatiaľ nenahraditeľnú cesta, ako sa môže žiak či študent zlepšiť v pravopise.
Špeciálna pedagogička: Aj u predškoláka vieme zistiť, či môže mať poruchu učenia Čítajte Zároveň podotýka, že nie je jedinou cestou. Podľa nej je pravopis pevnou súčasťou textu. A ak obsahuje významné pravopisné chyby, môže pre prijímateľa strácať na zrozumiteľnosti, ucelenosti aj logickosti. Žiakom je preto potrebné vysvetliť, že ovládanie gramatiky im pomáha dobre komunikovať.
Riaditeľka Barková im hovorí, že všetko, čo napíšu, je ich vizitkou. Platí to aj pre bežné denné záležitosti, akými sú četovanie s kamarátmi či písanie e-mailov učiteľom.
Podľa Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR si nácvičnými diktátmi žiak precvičuje preberané učivo, postupne získava istotu. Kontrolným diktátom, ktoré sú povinné, si zas preverí vedomosti a získa spätnú väzbu.
Diktáty odzrkadľujú, čo sa deti učia
Diktát by mal podľa Barkovej overiť, či dieťa zvláda nejaký pravopisný jav. Význam sa však líši podľa konkrétneho ročníka.
Viac na Nanicmama.sk
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
