"Tému dobrovoľnej bezdetnosti som otvorila aj preto, lebo je to na Slovensku stále veľké tabu a je načase, aby sme prijali, že je medzi nami veľa žien, ktoré deti nechcú a nebudú mať a predsa tým nestrácajú hodnotu. U mužov nám to nepripadá nijako hrozné, tak prečo u žien áno?" okomentovala v rozhovore pre denník SME režisérka Tereza Nvotová, ktorá minulý rok verejne oznámila, že sa neplánuje stať matkou.
Čoraz väčšie percento ľudí v západnej spoločnosti sa rozhoduje dobrovoľne nemať deti.
Nejde len o staršie ročníky už dávno bezdetných, ale najmä o súčasnú generáciu dvadsiatnikov a tridsiatnikov. Napríklad v Belgicku výskum ukázal, že jedenásť percent žien a šestnásť percent mužov vo veku 25 až 35 rokov nechce deti.
V Holandsku zase desať percent 30-ročných a vyše osem percent 45-ročných žien v prieskumoch uviedlo, že vedome zostali bez potomka. A podľa štúdie realizovanej na populácii v Michigane, ktorá je demograficky podobná celým Spojeným štátom, ide dokonca o približne jednu osobu z piatich.
Hnev, šok a odmietanie tejto skutočnosti je veľmi bežná, hoci nie vždy pochopiteľná a prijateľná reakcia spoločnosti.
Dobrovoľne bezdetní ľudia si za svoje rozhodnutia vypočujú často kritické a odsudzujúce slová, pričom bremeno očakávaní a stereotypov dopadá vo väčšej miere na ženy. Počúvajú, že sú sebecké, zostarnú samy, oľutujú to. V horšom prípade dostávajú nadávky či dokonca ich osočujú, že nenávidia deti.
Ak vám práve spontánne napadli podobné myšlienky či reakcie, tento článok je aj o vás. Žijeme totiž v kultúre, ktorá pri zistení, že niekto nechce mať deti, reaguje často priam hystericky až nenávistne. Dokonca aj pápež František označil v roku 2015 cielenú bezdetnosť za sebecký čin.
Čo stojí za dôvodom, že dobrovoľná bezdetnosť ľudí tak veľmi vyrušuje?