V posledný novembrový deň tohto roka poslala lekárka Katarínu Raškovičovú (27) na urgent na bratislavské Kramáre. Bola v piatom mesiaci tehotenstva a dva týždne mala slabé krvácanie, takzvaný spotting.
Hneď v ten deň ju hospitalizovali na gynekologicko-pôrodníckom oddelení po niekoľkých vyšetreniach. Nikto jej v nemocnici priamo nepovedal, čo sa s ňou bude diať, a päť dní nedostala ani presné vysvetlenie, prečo v nej je.
Vedela len, že jej dieťa bolo v poriadku a bilo mu srdce.
“Najprv mi doktor povedal, že sa porozprávame, a myslela som si, že mi povie, čo mi je. My sme však len vypĺňali formulár a podpisovala som papiere. Keď som začala dlhšie rozprávať, vždy ma zastavil. Potom ma poslal na izbu. A každé ráno sa ma na vizite pýtali, s čím som bola hospitalizovaná, hoci som to nevedela, a oni celý čas držali v rukách moje papiere,” opisuje Raškovičová.
Neustále vraj doktorom hovorila, že ju bolia kríže a podbruško a od jedného z nich si vypočula, že sa príliš sleduje. Na tretí deň v nemocnici prišla o dieťa.
Samovoľnému potratu sa v jej prípade zabrániť nedalo a zo zanedbania zdravotnej starostlivosti lekársky personál ani neviní. Počas vyšetrení a aj po samotnom potrate sa však stretla s necitlivým správaním.
Pri prebiehajúcich vyšetreniach jej napríklad lekár kázal prejsť chodbou do inej miestnosti len s holým zadkom a vložkou medzi nohami a po potrate sa jej dokonca jedna z lekárok, ktorá si neprečítala dokumentáciu, spýtala, či cíti pohyby dieťaťa. Jedna zo sestier jej neskôr tiež povedala, aby nebola hysterická.
Ženy, ktoré prídu o dieťa, pritom podľa smútkových poradkýň potrebujú pochopenie, citlivý prístup a informácie. “V silách zdravotníkov síce nie je situáciu meniť, ale môžu svojím prístupom a komunikáciou zmierniť následok straty na fyzické a psychické zdravie ženy,” hovorí Lucia Kubíny z občianskeho združenia Tanana, ktoré sa venuje podpore rodín po strate bábätka.
Univerzitná nemocnica Bratislava začala na základe otázok denníka SME celú vec prešetrovať. “Musíme s poľutovaním konštatovať, že ak hospitalizácia prebiehala skutočne tak, ako ju pacientka opisuje, je pre nás takéto správanie personálu neakceptovateľné a veľmi nás mrzí, že pri takejto emočne bolestivej skúsenosti musela pacientka riešiť aj neadekvátny prístup personálu,” uviedla hovorkyňa UNB Eva Kliská.

Chýbalo jej súkromie aj informácie
V tretí deň hospitalizácie sa Raškovičovej spustilo silnejšie krvácanie. Hovorí, že sestru musela presviedčať, aby zavolala lekára.