"Schopnosť narábať s emóciami a rozumieť im veľmi súvisí s detstvom a s tým, ako k nám blízki pristupovali. Ak bol človek napríklad emočne zanedbávaný, má to dosah na prípadné neskoršie ťažkosti. Nemusí ísť vyslovene o traumatizáciu, stačí už to, že dieťa vyrastá v prostredí, v ktorom bol aj pre rodičov emočný svet nezrozumiteľný," hovorí psychologička EVA VAVRÁKOVÁ.
V terapeutickej práci často využíva prístup zameraný na emócie. Niektorí ľudia sa podľa nej hlbšiemu prežívaniu emócií vyhýbajú, pretože sú im nepríjemné. "Ony tam však stále sú, len k nim tí ľudia nemajú prístup, preto ich nedokážu odregulovať. Častým prejavom môže byť aj vyhorenie alebo iné telesné problémy," opisuje.
Niekedy ľudia vraj čakajú, že niekto ich naučí emócie, najmä úzkosť, vypnúť, alebo skončia na liekoch, ktoré zmiernia ich utrpenie.
V rozhovore sa dočítate:
- Čo znamená regulovať svoje emócie.
- Ako na naše vzťahy vplýva naša emočná zrelosť.
- Prečo niekedy ľudia sami sebe nerozumejú.
- Ako prestať potláčať svoje emócie a prečo je to dobré.
- Kam nás môže posunúť, ak si dovolíme byť zraniteľní.
Moderná neuroveda hovorí, že v každom jednom človeku sa sféry racionality a emocionality dopĺňajú, teda pracujú spoločne. Napriek tomu ľudia veria, že niekto je viac racionálny a iný hlavne emocionálny. Akú rolu hrajú pri rozhodovaní a správaní v živote emócie?
Emócie sú absolútne prirodzené. Sú súčasťou našej evolučnej výbavy a ich rola je usmerňovať nás v rozhodovaní a správaní, aby sme reagovali v súlade s telom a so psychikou.
Sú teda kľúčovou časťou nášho správania. Rozdelenie na to, že niekto je emočný a iný racionálny, je veľmi skresľujúce, pretože tieto dve veci sú aj z hľadiska neurobiológie absolútne prepojené.
Skúste vysvetliť ako.
Náš mozog má aj staršie, podkôrové časti, ktoré nie sú dostupné našej racionálnej sebareflexii, ale sú súčasťou celého systému. Veľká časť emočného sa deje v nich.
Zároveň však máme mozgovú kôru, ktorá nám umožňuje reflektovať, cielene ovplyvňovať prežívanie a správanie, mať nad ním nadhľad a vedomú kontrolu. Neexistuje človek, ktorý by mal len mozgovú kôru a nemal by to ostatné.
Emócie nevieme vypnúť ani ich zo seba odstrániť.
Hovoríme o emóciách, ale v bežnom slovníku ľudí sa používajú aj pojmy city a pocity. Ako sa líšia?
Niekedy je to chaos, slovník nie je úplne ustálený. Prvá vec, ktorú v odbornom jazyku rozlišujeme, je afekt. Ten predstavuje nejakú kvalitu prežívania, buď pozitívnu, alebo negatívnu. Emócie patria medzi afektívne stavy a fungujú ako adaptívny mechanizmus, ktorým náš nervový systém reaguje na nejaký podnet.
Vďaka emóciám sa dokážeme prispôsobiť, prežiť.
Majú svoje charakteristické telesné prejavy a aj špecifickú neurofyziológiu a neurochémiu. Afektívna neuroveda, ktorá skúma neurobiológiu emócií ľudí a zvierat, rozpoznáva až sedem systémov, ktoré sa vyvinuli počas evolúcie a tvoria základ nášho emočného prežívania.
Ktoré to sú?
Ide o systém strachu, hnevu, smútku, vyhľadávania, starostlivosti, hry a túžby. Spájajú sa s určitým typom správania. Napríklad ak sme v ohrození, môže sa aktivovať systém hnevu, ktorý nás pripravuje na útok. Alebo ak sme vo vzťahovej situácii, aktivuje sa nám systém starostlivosti.
Tieto systémy sú automatické, príslušné emócie sa nám akoby dejú. Pričom keď hovoríme o citoch (z angličtiny feeling), pri nich už zapájame aj naše kognitívne funkcie, ktoré sídlia v mozgovej kôre.
Ako emočný stav interpretujeme alebo čo si pri ňom myslíme?
Na úrovni citov je emocionalita oveľa komplikovanejšia.
Vezmime si napríklad žiarlivosť – z pohľadu základných emócií je zmesou strachu z opustenia a hnevu, ale jej subjektívne prežívanie je ovplyvnené našimi skúsenosťami či presvedčeniami.
Ak som zažila sklamanie vo vzťahu a neverím partnerovi, aj menšia neistota vo vzťahu vo mne vyvolá silnú žiarlivosť.
To, čo nás psychológov a asi aj ľudí celkovo zaujíma viac, nie sú emócie v čistom zmysle, ale práve komplikovanejšie city.
Akým spôsobom zasahuje do našich vzťahov s inými ľuďmi to, či je človek emočne zrelý?
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
