Už viac ako desať rokov poskytuje pomoc ľuďom, ktorí prišli o blízkeho človeka vrátane mladých vdov a vdovcov. Smrť životného partnera, najmä v mladom veku, je podľa JANY PITKOVEJ udalosťou, ktorá ľudí zasahuje na všetkých úrovniach.
"Prvý rok je pre každého človeka po strate najhorší a je bežné, že sa u neho prejavujú aj silné emócie, aj potreba neustále hovoriť o zosnulom partnerovi. Ak však dokáže deň po dni, minútu po minúte prechádzať životom bez toho, aby si napríklad vypomáhal alkoholom alebo liekmi, je to aj pri všetkom žiali prirodzený proces," vraví.
V rozhovore sa dočítate:
- Je náročnejšie vyrovnať sa so smrťou partnera či partnerky v mladom veku alebo v starobe?
- Prečo nie sú frázy nápomocné?
- Ako naozaj pomôcť smútiacim ľuďom bez toho, aby sme neohrozili seba.
- Kedy je smútenie zdravé a kedy treba zvýšiť ostražitosť?
Strata partnera sa v rebríčkoch záťažových a stresových situácií objavuje na prvom mieste. Je to naozaj tak? Mnohí ľudia by mohli povedať, že najhoršou skúsenosťou je smrť dieťaťa.
Samozrejme nemožno jednoznačne povedať, čo je väčšia a čo menšia bolesť. Je to veľmi individuálne a naozaj platí to, čo pri každom veľkom životnom probléme: niekto ho zvládne lepšie, iného môže zlomiť. Každý z nás má inú osobnosť, iné podmienky a najmä iné vzťahové väzby k zosnulému.
Žiaľ zo straty dieťaťa je obrovský a rodičov zasiahne na mnohých úrovniach. Ak žena napríklad príde o jediné dieťa, nevie, či je ešte mama. Musí nanovo hľadať a budovať svoju identitu, nanovo zistiť, kým v tomto svete je. Zvyčajne sa však s touto ohromnou bolesťou môže podeliť práve s partnerom.
Ak niekto stratí partnera, najmä v mladom veku, musí riešiť veľké množstvo vecí. Zostáva sám či sama na výchovu detí, na financovanie rodiny, vyrovnáva sa s prijatím okolia a, samozrejme, s bolesťou.
Je rozdiel medzi žiaľom u ľudí v mladom či produktívnom veku a u starších?
Isté rozdiely tu, samozrejme, sú. Pracujem najmä s mladými vdovami a vdovcami, ktorí sú na začiatku svojho partnerského života.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
