Pandémia covidu-19 zasiahla celé ľudstvo a tiež všetky sféry ekonomického či spoločenského života. Výrazne ovplyvnila aj výučbu v školách. Viacero výskumov sa venovalo tomu, aký mala dosah na duševné zdravie školopovinných deti.
Napríklad štúdia, ktorá podrobne preskúmala 151 výskumov o vplyve zatvorených škôl na duševné zdravie školákov počas prvej vlny pandémie od februára do júla 2020, uverejnená v januári 2022 v odbornom lekárskom časopise JAMA Pediatrics poukazovala na negatívne vplyvy daného javu.
Ukázalo sa, že sociálna izolácia sa odrazila aj na fyzickom zdraví detí, ktoré trávili viac času pred počítačom a hýbali sa menej.
No pandémia ovplyvnila aj komunikačné schopnosti detí, ktoré sa narodili na jej začiatku. Štúdia írskych výskumníkov ukázala, že batoľatá narodené v marci až v máji 2020 začali neskôr rozprávať, ukazovať prstom či mávať na rozlúčku a naopak, začali skôr loziť (v porovnaní s deťmi, ktoré sa narodili pred pandémiou medzi rokmi 2008 a 2011).
Pred zavedením očkovania sa šírenie vírusu obmedzovalo aj lockdownom či povinnosťou nosiť respirátory a masky mimo domu. Bábätká, ktoré sa narodili v počiatku pandémie, tak nemali príležitosť stretávať sa s ľuďmi mimo domu. To znamenalo menej príležitosti stretnúť a socializovať sa s novými ľuďmi, a teda menej šancí naučiť sa napríklad lúčiť sa.
Neskoršie ukazovanie prstom na veci zas mohlo ovplyvniť to, že rodičia či súrodenci boli počas izolácie batoľatám poruke a vedeli predvídať ich potreby ešte predtým, než na nich mohli ukázať.
Logopedička: Dnešní rodičia sú citlivejší na rečové problémy svojich detí, no komunikujú s nimi menej Čítajte Katie Alcocková, ktorá prednáša na Lancasterskej univerzite vo Veľkej Británii, však podotýka, že deti, ktoré začnú rozprávať neskôr, nemusia nevyhnutne patriť medzi tie, ktoré hovoria pomalšie. Takisto u nich nie je väčšia pravdepodobnosť, že budú mať jazykové problémy. Rizikové sú totiž tie, ktoré zároveň nerozumejú takému počtu slov ako ich rovesníci.
Výskumníčka z katedry psychológie vo svojom texte na The Conversation zdôrazňuje potrebu prehľadu o tom, či dieťa nemá nejaké problémy v komunikácii. Dôvodom je, že deti, ktoré majú pri nástupe do školy vážne oneskorenie v jazyku, majú neskôr väčšiu pravdepodobnosť, že budú mať ťažkosti v škole aj pri nadväzovaní priateľstiev.
"Je dôležité si zapamätať, že akokoľvek sa teraz rozprávate so svojím batoľaťom, je veľká pravdepodobnosť, že mu to pomôže," konštatuje a dodáva, že nezáleží na tom, či je to počas hrania, prác pri v domácnosti, alebo pri učení sa toho, čo robia dospelí.
Rodičia sa viac obávajú, že ich dieťa nerozpráva
Logopedička a riaditeľka SCŠPP Inštitútu detskej reči Hana Laciková v rozhovore pre SME pripustila, že dnešní rodičia sú citlivejší na prípadné jazykové problémy ich detí a chápu, že niekedy treba vyhľadať logopéda čo najskôr.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
