Pandémia covidu-19 zasiahla celé ľudstvo a tiež všetky sféry ekonomického či spoločenského života. Výrazne ovplyvnila aj výučbu v školách. Viacero výskumov sa venovalo tomu, aký mala dosah na duševné zdravie školopovinných deti.
Napríklad štúdia, ktorá podrobne preskúmala 151 výskumov o vplyve zatvorených škôl na duševné zdravie školákov počas prvej vlny pandémie od februára do júla 2020, uverejnená v januári 2022 v odbornom lekárskom časopise JAMA Pediatrics poukazovala na negatívne vplyvy daného javu.
Ukázalo sa, že sociálna izolácia sa odrazila aj na fyzickom zdraví detí, ktoré trávili viac času pred počítačom a hýbali sa menej.
No pandémia ovplyvnila aj komunikačné schopnosti detí, ktoré sa narodili na jej začiatku. Štúdia írskych výskumníkov ukázala, že batoľatá narodené v marci až v máji 2020 začali neskôr rozprávať, ukazovať prstom či mávať na rozlúčku a naopak, začali skôr loziť (v porovnaní s deťmi, ktoré sa narodili pred pandémiou medzi rokmi 2008 a 2011).
Pred zavedením očkovania sa šírenie vírusu obmedzovalo aj lockdownom či povinnosťou nosiť respirátory a masky mimo domu. Bábätká, ktoré sa narodili v počiatku pandémie, tak nemali príležitosť stretávať sa s ľuďmi mimo domu. To znamenalo menej príležitosti stretnúť a socializovať sa s novými ľuďmi, a teda menej šancí naučiť sa napríklad lúčiť sa.
Neskoršie ukazovanie prstom na veci zas mohlo ovplyvniť to, že rodičia či súrodenci boli počas izolácie batoľatám poruke a vedeli predvídať ich potreby ešte predtým, než na nich mohli ukázať.

Katie Alcocková, ktorá prednáša na Lancasterskej univerzite vo Veľkej Británii, však podotýka, že deti, ktoré začnú rozprávať neskôr, nemusia nevyhnutne patriť medzi tie, ktoré hovoria pomalšie. Takisto u nich nie je väčšia pravdepodobnosť, že budú mať jazykové problémy. Rizikové sú totiž tie, ktoré zároveň nerozumejú takému počtu slov ako ich rovesníci.
Výskumníčka z katedry psychológie vo svojom texte na The Conversation zdôrazňuje potrebu prehľadu o tom, či dieťa nemá nejaké problémy v komunikácii. Dôvodom je, že deti, ktoré majú pri nástupe do školy vážne oneskorenie v jazyku, majú neskôr väčšiu pravdepodobnosť, že budú mať ťažkosti v škole aj pri nadväzovaní priateľstiev.
"Je dôležité si zapamätať, že akokoľvek sa teraz rozprávate so svojím batoľaťom, je veľká pravdepodobnosť, že mu to pomôže," konštatuje a dodáva, že nezáleží na tom, či je to počas hrania, prác pri v domácnosti, alebo pri učení sa toho, čo robia dospelí.
Rodičia sa viac obávajú, že ich dieťa nerozpráva
Logopedička a riaditeľka SCŠPP Inštitútu detskej reči Hana Laciková v rozhovore pre SME pripustila, že dnešní rodičia sú citlivejší na prípadné jazykové problémy ich detí a chápu, že niekedy treba vyhľadať logopéda čo najskôr.