Farárka Polcková: Témy, o ktorých hovorím, nie sú pre mňa kontroverzné. Týkajú sa prežitia ľudí v 21. storočí

Anna Polcková (zdroj: Petra Bošanská/ SME Ženy)

Do rozhovoru sme ju fotili len pár hodín predtým, kúsok odtiaľ, než sa na
Zámockej ulici v Bratislave odohrala tragédia. O to väčšie sme mali zimomriavky. Už roky sa totiž ako evanjelická farárka venuje problematike menšín aj LGBTI menšine a vo svojich kázňach zdôrazňuje, že by sme si mali byť všetci rovní.

Odvážna. Taká je v našich očiach, pretože jej neraz hrozilo vylúčenie z cirkevného zboru, no ona sa nezľakla. ANNA POLCKOVÁ

V prvom rade chcem poďakovať, že ste súhlasili s rozhovorom, pretože ste mohli aj odmietnuť. Za svoje názory ste neraz zažili vlnu kritiky, ale zrejme nie ste žena, ktorá sa zľakne prvého nesúhlasu, však?

Ďakujem, že mi dávate príležitosť osloviť vašich čitateľov. Kritiku počúvam a vítam, hlavne vtedy, ak je konštruktívna a vyslovená s láskavosťou a taktom. Vnímam ju ako prirodzenú súčasť hľadania pravdy – o sebe, o živote, o svete.

Často otvárate kontroverzné a tabuizované témy, do ktorých sa väčšina spoločnosti, nie to ešte cirkev, dobrovoľne nepúšťa. Prečo je podľa vás z pohľadu farárky dôležité hovoriť o veciach otvorene?

K otázkam práv LGBTI ľudí alebo k situácii Rómov, ktorí žijú v biednych podmienkach v osadách, sa vyjadrujem preto, lebo počúvam a vidím, že trpia našimi predsudkami a nezáujmom.

Cítia sa prehliadaní, mnohí sa k nim správajú ako k ľuďom druhej kategórie. Vražda dvoch mladých ľudí pre ich menšinovú sexuálnu orientáciu na Zámockej ulici v Bratislave v ostatných dňoch ukázala, ako môže viesť ignorancia a odopieranie práv príslušníkom menšín k nenávisti.

Otázky, o ktorých hovorím, nie sú pre mňa kontroverzné témy, týkajú sa života, dokonca prežitia ľudí na Slovensku v 21. storočí.

Tento rozhovor nájdete aj v novembrovom magazíne SME ženy, ktoré je v predaji do 30.11.

Povedali ste, že chcete byť hlasom slabších alebo tých, ktorí mlčia, lebo sa boja hovoriť. Koho všetko ste tým mysleli?

Medzi nami žijú viacerí ľudia alebo skupiny ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc silnejších, na pomoc väčšiny. Prístup k rovnakým právam ako majorita majú len preto, že sa do znevýhodnených podmienok alebo s menšinovou sexuálnou orientáciou, alebo rodovou identitou narodili.

Ďalšou ohrozenou skupinou sú utečenci, ktorí utekajú pred vojnou alebo dôsledkami klimatických zmien. Nikto z nich nechce byť odkázaný na pomoc, na milosť.