Prvá dáma: Aj Island bol kedysi homofóbny, no rozhodol sa urobiť zmenu a pohol sa vpred

Takmer pred dvadsiatimi rokmi sa presťahovala so svojím manželom do jeho rodnej krajiny - na Island. Autorka a novinárka Eliza Reid (46), pôvodom z Kanady, sa s ním zoznámila počas štúdia histórie na Oxforde. V tom čase ani jeden z páru netušil, že z Guðniho Jóhannessona sa v roku 2016 stane islandský prezident a z nej prvá dáma.

Svoju rolu sa Eliza Reid rozhodla využívať na to, aby zdôrazňovala dôležitosť rovnosti medzi mužmi a ženami. V nej Island vo svete vyčnieva, keď sa pravidelne umiestňuje v hodnoteniach na prvých priečkach.

"Vzácna zmes histórie, ľudí, pravidiel a šťastia vytvorili krajinu, ktorá je pravdepodobne bližšie ako ktorákoľvek iná k zlatému grálu rodovej rovnosti," píše autorka vo svojej knihe Tajomstvo islandských žien, ktorá nedávno vyšla aj v slovenčine.

Hoci sama priznáva, že Island nie je ideálny a ešte stále má pred sebou kus cesty, v oblasti prístupu k ženám a menšinám vrátane LGBT+ ľudí sa k nemu dá vzhliadať.

V exkluzívnom rozhovore, ktorý denníku SME dala počas návštevy Slovenska, Eliza Reid hovorí:

• čo je hnacou silou ľudí na Islande, aby sa o rodovú rovnosť snažili,
• ako sa díva na sexuálnu otvorenosť v krajine,
• akú moc má na Islande cirkev,
• prečo si verejnoprávne médium na Islande robí štatistiky, koľko žien osloví na rozhovor,
• čo urobila, keď islandské noviny odignorovali jej existenciu a na fotke nezmienili jej meno,
• či môžu mať ženy všetko.

Kedysi ste sa vyjadrili, že je pre vás prirodzené riadiť sa pravidlami a že nerada mútite vodu. Ako sa z vás teda stala žena, ktorá sa snaží intenzívne a hlasno bojovať za rodovú rovnosť?

Keď to robím, neznamená to, že by som tú vodu nejako mútila. Hovoriť o rovnosti znamená hovoriť o vytvorení férovej spoločnosti pre všetkých. Keď sa snažím inšpirovať ľudí, chcem povedať aj to, že každý má šancu byť pozitívnym vzorom.

Nemusíte podstúpiť rovno hladovku, aby ste na dôležité veci upozorňovali, hoci mám obrovský obdiv aj pre takýchto ľudí. Na svete je veľa miest, kde doslova riskujú životy, aby zatlačili na zmenu. Je dôležité vedieť, že každý z nás má hlas a môže niečo povedať.

Keď sa pozrieme na rodovú rovnosť, Island vyzerá navonok ako zasľúbená zem. Aj sama hovoríte, že je to jedna z najlepších krajín pre život žien, no stále musíte na mnohých veciach pracovať. Čo je hnacou silou, ktorá k tomu ľudí na Islande ženie?

Podľa mňa je ňou pochopenie, že z rodovej rovnosti v spoločnosti ťažia všetci. Nie je to niečo, čo by jednej skupine pridávalo výhody na úkor druhej. Ak je napríklad v nejakej firme väčšia rodová rovnosť, bude zarábať viac. Ľudské spoločnosti, ktoré sú rodovo rovnejšie, sú mierumilovnejšie, šťastnejšie a dlhšie žijúce.

A nejde len o ženy, ale o všetkých. Je množstvo dát, ktoré tieto informácie podporujú. Na Islande už preto nedebatujeme o tom, či máme k rodovej rovnosti smerovať, ale ako. Áno, snažím sa zdôrazňovať, že tam ešte nie sme. Ľudia na Islande to vedia, rovnako ako to, že musíme zostať ostražití, pretože tieto veci sa nezmenia samy od seba.

Akým najväčším problémom ženy na Islande stále čelia?