SME
Nedeľa, 27. november, 2022 | Meniny má Milan

Aj znevýhodnené deti si zaslúžia byť šťastné, pomôže im inkluzívne vzdelávanie

Rozhovory o potrebe inklúzie na slovenských školách.

Nedávno prišiel čas návratu detí do škôl po prázdninách, čas neopakovateľných momentov nedočkavých prváčikov, ktorí prvý raz zasadli do školských lavíc... Nebolo však úplne jasné, či tak budú môcť urobiť všetky deti. Niektoré pre svoje zdravotné obmedzenie nemôžu navštevovať bežnú školu už len z dôvodu, že sa do nej fyzicky nie sú schopné dostať.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Viete si ako rodič predstaviť, že by vaše dieťa počulo cez okno veselý detský džavot rovesníkov, no nemohlo by sa pridať? Našťastie, veľa ľudí na Slovensku sa s tým rozhodlo niečo urobiť a vďaka inklúzii začleniť všetky deti bez rozdielu tam, kde majú absolútne právo byť.

SkryťVypnúť reklamu

Ako si však nemýliť inklúziu s integráciou, na to sme sa spýtali Annymárie Kmiťovej, riaditeľky inkluzívnej školy ZŠ Drábová Košice: „Kým integrácia je prispôsobenie sa žiaka so zdravotným znevýhodnením podmienkam školy, inklúzia je prispôsobenie sa školy rozmanitým podmienkam a potrebám žiakov, keďže každé dieťa má právo na rovnaký prístup ku vzdelávaniu. V našej škole sú do bežnej triedy začlenené deti s Aspergerovým syndrómom, s narušenou komunikačnou schopnosťou, s atypickým autizmom, s ADHD, s detskou mozgovou obrnou. Vďaka inkluzívnemu prístupu zvládajú učivo porovnateľne s ostatnými žiakmi. Výchovno-vzdelávací proces prebieha tak ako na bežnej škole, ale s pomocou podporného tímu, materiálneho vybavenia školy, ktoré je veľmi dôležité, pretože sa využíva nielen počas vzdelávacieho procesu, ale aj pri mimovyučovacích činnostiach. Triedy sú rozdelené na „pracovné“ časti a relaxačné, oddychové.“

SkryťVypnúť reklamu

Prečo je to dôležité?
Bežnými bariérami, s ktorými sa deti stretávajú na školách, je neprijatie, že sú iné. Môže ísť o zdravotné znevýhodnenie, pôvod a sociálne prostredie, z ktorého pochádzajú, nadanie či aktuálna náročná situácia, v ktorej sa nachádzajú a menia na základe toho svoje správanie.

„Stretávajú sa s tým bežné deti i deti v riziku. Žiaľ, stane sa to aj zo strany pedagógov, ktorí k deťom pristupujú netaktne,“ hovorí Bianka Kubovičová z Asociácie špeciálnych pedagógov škôl a poradní. Škola by pritom mala byť miestom, kde je dieťa šťastné. „Dieťa sa nemôže báť vzdelávania, učiteľa či písomnej práce. Hovoríme o škole – inštitúcii, ktorá nesmie naháňať strach v žiadnom kontexte. Jej úlohou je umožniť dieťaťu napredovať, veriť v svoje schopnosti a uvedomiť si, že môže byť prospešné pre seba, svoju rodinu a spoločnosť. To sa týka všetkých detí.“

SkryťVypnúť reklamu

„V prvom rade deti netreba posudzovať ako znevýhodnené. Pred školským systémom sú to jednoducho deti a iná kategória neexistuje. Ak je dieťa mentálne v poriadku, nevidím dôvod, prečo by malo byť zdravotne znevýhodnené dieťa osobitne posudzované. Už len fakt, že musí pred nástupom do školy absolvovať niekoľko sedení u rôznych špecialistov, je demotivačný úvod, ktorý môže zanechať na detskej duši dlhoročné jazvy,“ hovorí mama zdravotne znevýhodneného Maxa.


Verejnosť má mierne skreslené predstavy o tom, čomu sa pedagogický asistent venuje. Často si predstavujú, že je to asistent pre dieťa, ale v skutočnosti je to asistent učiteľa a učiteľky, je obrovskou podporou pre pedagóga triedy.
Ako to funguje?

Mária Baltesová, špeciálna pedagogička a koordinátorka školského podporného tímu na ZŠ Drábova Košice:
Spolupráca učiteľ a asistent je veľmi úzka, asistent je pre učiteľa jeho pravou rukou. Je prítomný na hodine, sleduje jej priebeh, sleduje prácu integrovaných žiakov a vie okamžite zasiahnuť, ak vidí, že daný žiak stráca pozornosť alebo niečomu nerozumie. Učiteľ sa zatiaľ môže bez prerušenia vyučovania venovať ostatných žiakom. Asistenti sa často stávajú aj mediátormi medzi rodičom a pedagógom, napríklad na rodičovskom združení, pretože vnímajú triedu a vyučovací proces z oboch strán. Asistentka má vždy prehľad o preberanom učive, užšia spolupráca s pedagógom prebieha napríklad pri písaní testov, keď asistentka môže upraviť test – napríklad počet zadaní, preformuluje otázky alebo rozdelí test na niekoľko častí, ktoré integrovaný žiak vypracuje individuálne. Asistentka pomáha primárne žiakovi, pre ktorého je určená, no zároveň pomáha aj ostatným žiakom, ktorí to potrebujú, preto v triede sedia vždy blízko seba. Asistentky sú komplexné osobnosti s vysokou mierou odbornosti a empatie a fungujú ako most medzi žiakmi a pedagógmi. Mávajú so žiakmi úzke puto, deti sa im často zdôverujú a nachádzajú veľkú podporu.

SkryťVypnúť reklamu

Čo je dôležitým predpokladom, aby sa akokoľvek znevýhodnené dieťa cítilo dobre v bežnom školskom kolektíve?

Ľubomíra Repáňová, projektová manažérka Nadácia Volkswagen Slovakia:
Najdôležitejším predpokladom je rešpekt voči rôznorodosti potrieb všetkých detí v kolektíve, nielen detí v riziku. Tento rešpekt k rôznym potrebám však platí aj voči dospelým, ktorí patria do ekosystému školy – pedagógovia aj nepedagogickí pracovníci školy, rodičia, širšie okolie. Každé dieťa v kolektíve je jedinečné a nachádza sa v rôznych životných situáciách. Úlohou školy je deťom vytvoriť bezpečné a podporujúce prostredie. Aby sa v nej všetky deti cítili prijaté, aby im tam bolo dobre a zároveň, aby mohli napredovať a rozvíjať svoj potenciál. Aj vzájomné obohatenie rôznych detí je veľmi dôležité. Aby sa toto mohlo na školách diať, školy musia byť pripravené a vybavené – počnúc odstránením bariér z priestorov (aby sa napríklad deti na vozíku vôbec mohli do školy a svojej triedy či jedálne a telocvični dostať, aby sa deti so zrakovým postihnutím mohli po škole bezpečne pohybovať) cez personálne vybavenie školy (školský inkluzívny tím - školská psychologička, logopedička, špeciálna pedagogička, ktoré majú možnosti a priestor sa individuálne deťom a rodičom venovať) až po špeciálne edukačné a senzorické pomôcky. No v prvom rade ide o ľudské nastavenie a presvedčenie všetkých ľudí smerom k rešpektu voči inakosti.

SkryťVypnúť reklamu

Čo považujete za zásadnú zmenu, ktorá sa musí na Slovensku udiať, aby sa znevýhodnené deti vedeli zaradiť do bežného školského systému?

Svetlana Síthová, odborníčka na inklúziu, Národný inštitút vzdelávania a mládeže
Podľa HBSC štúdie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika sú tri z piatich detí na Slovensku v škole nešťastné. Je na nás všetkých, aby sme tento stav zmenili. Práve inkluzívny prístup v sebe obsahuje rešpektovanie rôznorodosti a podporu pre všetkých, aby každý dokázal napĺňať svoj potenciál a byť šťastným. Je dôležité, aby školy vnímali a chceli inklúziu ako úplne prirodzenú vec. Keď sa ľudia spýtajú, prečo potrebujeme inklúziu, môžeme odpovedať otázkou – a prečo potrebujeme byť k sebe ľudskí? Je to niečo samozrejmé a prirodzené; niečo, z čoho benefituje konkrétne dieťa i celá spoločnosť. Okrem hodnotového nastavenia v sebe táto oblasť nesie aj rozmer zabezpečenia a dodržiavania práv – Slovenská republika ešte v roku 2010 ratifikovala Dohovor o právach osôb so zdravotným znevýhodnením a prijala tak záväzok zabezpečiť inkluzívny vzdelávací systém na všetkých úrovniach. Dôležitým míľnikom v tejto téme bolo prijatie stratégie inkluzívneho vzdelávania v decembri 2021, ku ktorej sa participatívne tvoril akčný plán. Najväčšou zmenou, ktorá nás čaká, je reforma kurikula a navýšenie počtu asistentov učiteľov v novom školskom roku 2022/2023.

SkryťVypnúť reklamu

Ako sa zmenil život vašej rodiny, keď Maxa prijali do školy, ktorá podporuje inkluzívne vzdelávanie?

Denisa Javorčeková, mama zdravotne znevýhodneného Maxa, ktorý navštevuje inkluzívnu školu
Nástup Maxíka do školy znamenal nový režim našej rodiny, doposiaľ neznámy, s obavami, ale s odstupom času neskutočne príjemný. Ja ako mama som po dlhých rokoch mohla opäť pracovať z kancelárie (aspoň na dve-tri hodiny). Tatino je náš ranný pomocník a pre Maxíka to bolo jedno obrovské dobrodružstvo. Prehĺbila sa v ňom trpezlivosť, chuť pracovať a snaha držať krok so spolužiakmi (čo sa síce často nedarilo, ale už len fakt, že aj v oblasti vzdelávania je bojovník, bol pre nás neopísateľný). Vznikla síce neustála pohotovosť na telefóne a 100-percentná odkázanosť na automobil, ale aj napriek tomu to stojí za to.

SkryťVypnúť reklamu

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Žena

Inzercia - Tlačové správy

  1. Hotely, strava, pláže, služby. Aká je dovolenka v Punta Cana?
  2. Pre úsmevy všetkých detí: Mikuláš prinesie prekvapenia aj online
  3. Niektorí ľudia nemajú pracovné návyky. Ako dlho trvá zmeniť to?
  4. Vedeli ste, čo všetko kryje poistenie nehnuteľnosti?
  5. Blíži sa najväčšia investičná konferencia roku 2022
  6. Zarábame milióny, no jachtu na Malorke nemám
  7. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nie
  8. Novinka: Počúvajte podcasty úplne bez reklamy v apke SME
  1. Tesco pokračuje v raste, otvára dve nové predajne
  2. Adios, smetiaky! Tento domáci kompostér mení odpad na substrát
  3. TESCO pokračuje v raste.Otvorilo predajňu v Kysuckom Novom Meste
  4. Štátne rezervy uvedú nový systém pomoci v krízových situáciách
  5. 7 prekvapení, ktoré prináša bývanie v Helenkách
  6. Hotely, strava, pláže, služby. Aká je dovolenka v Punta Cana?
  7. eTabletka - 6 dôvodov pre nákup liekov z pohodlia domova
  8. Wüstenrot predstavuje novinku v poistení majetku W dobrom domov
  1. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nie 24 045
  2. Zarábame milióny, no jachtu na Malorke nemám 6 690
  3. Hotely, strava, pláže, služby. Aká je dovolenka v Punta Cana? 5 182
  4. Vo Zvolene otvorili prvé zelené obchodné centrum na Slovensku 3 395
  5. Niektorí ľudia nemajú pracovné návyky. Ako dlho trvá zmeniť to? 3 002
  6. Novinka: Počúvajte podcasty úplne bez reklamy v apke SME 2 588
  7. Plavky namiesto bielych plášťov. To sú doktori budúcnosti 2 563
  8. Platíte za poistenie, ktoré naozaj potrebujete? 2 022
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  2. Ingrid Kosová: Hriechy, ktoré páchame na deťoch
  3. Michael Achberger: Sacharidy na večer: je lepšie ich vynechať?
  4. Šimon Briatka: Prokrastinácia – zajtra, zajtra, len nie dnes
  5. Ľuboslava Šusteková: Urobila som ti palacinky ....
  6. Jana Melišová: Keď sa chce, tak sa dá
  7. Ján Chomík: Viva México - Pozole rojo s cícerom
  8. Michael Achberger: Indiánsky beh: vhodný pre začiatočníkov
  1. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia 13 920
  2. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX 6 485
  3. Ján Valchár: Ukrajinci zmasakrovali ruských vojakov - no a čo? 5 376
  4. Věra Tepličková: Tak Sme rodina, alebo nie sme rodina? 4 818
  5. Michael Achberger: 7 tajných tipov na chudnutie: malé zmeny, veľké výsledky 3 528
  6. Ľuboš Vodička: Železnica na Slovensku: Myjavský viadukt 3 330
  7. Ján Valchár: 9 mesiacov štvordňovej operácie (a najlepšia investícia histórie). 3 291
  8. Jana Melišová: V závoji hmly 3 074
  1. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  2. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  3. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  4. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  6. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
  7. Jiří Ščobák: Porazíme infláciu? Ako vznikla, kto za ňu môže a ako ju riešiť?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 50. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 2/3, prvý polrok 1929
SkryťZatvoriť reklamu