Odhady hovoria, že 45 až 60 percent potravinového odpadu vzniká v domácnostiach. Tie trápi aj medziročné zvýšenie cien potravín o 17 percent. "Menej je viac. Aj v nákupnom košíku," tvrdí foodblogerka LUCIA GRIGOVÁ, ktorá sa už siedmy rok venuje téme, ako variť „do poslednej omrvinky,“ a vie, ako zužitkovať čokoľvek, čo zostane v chladničke.
Čo si prečítate v rozhovore
- Prečo sa Lucia Grigová rozhodla variť aj zo zvyškov
- Ako sa dá v domácnosti znížiť plytvanie potravinami
- Ako si ukladá potraviny do chladničky
- Čo by ste mali vedieť pred tým, ako idete na nákup
- Aké iné jedlá okrem rizota sa dajú uvariť zo zvyškov
- O čom bude jej tretia kniha
Na jedného Slováka ročne pripadne 163 kilogramov vyhodených potravín. Bol plný kôš dôvodom, prečo ste sa rozhodli variť zo zvyškov alebo bez zvyškov?
Áno, trápil ma potravinový odpad. Už odmala som videla, ako sa babičky snažili neplytvať. Napríklad v pondelok sa dojedalo alebo varilo z toho, čo zostalo z víkendu.
Keď som však začala variť vo vlastnej kuchyni, nejaký čas som nevedela, ako na to, lebo aj v kuchyni to chce manažment. A to je podľa mňa hlavný dôvod, prečo ľudia potraviny vyhadzujú.
Niekedy je úplne jednoduché skombinovať suroviny, ktoré máme doma a často chýba aj nápad, ako ich zužitkovať.
Zmeniť svoje návyky však zrejme bude musieť každý z nás, keďže Slovensko má do roka 2030 znížiť plytvanie potravinami o 50 percent. Ako teda na to?
Treba si uvedomiť, že „menej je viac“ – už v nákupnom košíku. Aby sme si domov nepriniesli toľko surovín, že ich nebudeme vedieť spotrebovať. Treba kupovať len to, čo potrebujeme, urobiť si nákupný zoznam alebo mať aplikáciu na vytváranie nákupných zoznamov. Pred nákupom sa pozrieť do chladničky, čo nám zostalo a k tomu dokúpiť len tie potraviny, ktoré skombinujeme s tým, čo máme doma.
Menej je viac aj v chladničke – ak je plná, človek stratí prehľad, čo v nej je. Keď nemáte príliš veľa čerstvých surovín, tak je menšie riziko, že sa vám niečo pokazí.

Pri nákupe si tiež treba skontrolovať dátum spotreby napríklad mliečnych výrobkov a potom tie, ktoré majú skorší dátum, dať v chladničke dopredu. Menej je viac platí aj na tanieri – keď si naložíme veľa a nezjeme, tak jedlo opäť končí v koši.
Najjednoduchšie je dať zvyšky do mrazničky, no ani to neznamená, že ich raz skutočne spotrebujeme.
S tým som tiež bojovala. Nielenže som si nepamätala, kedy som danú potravinu zamrazila, ale niekedy ani, čo to vlastne je – napríklad pri rôznych druhoch mäsa. Tak som na obaly začala písať dátumy zamrazenia a detaily ako druh mäsa, počet kuracích pŕs, vaječných bielkov. Zvykla som si písať dátumy aj na otvorené balenia v chladničke.
Zvyšky vareného jedla tiež prekladám do sklených nádob, aby bolo vidieť, čo je vnútri. Preto do nej nedávam jedlo v hrncoch, aby som nestratila prehľad a kontrolu.
Zmenil sa obsah vášho smetného koša po tom, ako ste sa začali venovať vareniu „do poslednej omrvinky?“