Presvedčiť ju na rozhovor je poriadna fuška. O to viac sa teším, že je po rokoch opäť v magazíne SME ženy. Svojrázna, úprimná, múdra, vtipná a veľmi príjemná – taká je jedna z najvýraznejších herečiek slovenskej scény JANA OĽHOVÁ.
Začnem veľmi netypicky – otázkou, prečo s vami neexistuje veľa rozhovorov, napríklad aj v ženských magazínoch, keď ste jednou z najvýznamnejších slovenských hereckých osobností. Vyhýbate sa im?
Áno. Pamätám sa na svoj úplne prvý rozhovor ešte na vysokej škole, keď
som zdrhla na toaletu a počkala tam, kým novinári vyspovedajú spolužiakov
a odídu.
A v podstate by som to chcela robiť doteraz, len už je to trochu trápne.
(smiech)
Ono je to na jednej strane aj dobre, keď človek nevykúka z každého rohu a je pre ľudí tak trochu záhadou, ale ak sa človek rozhodne pre herectvo a je v ňom úspešný, záujmu médií sa nevyhne a mal by s ním rátať. Je popularita niečo, s čím bojujete?
Nesúhlasím s tým, že ak je človek známy, musí svoju popularitu dokrmovať.
Nemusím sa dozvedať, že má herečka nový účes a skvelú farbu vlasov. Vôbec
ma to nezaujíma.
Úspechy vás však, predpokladám, tešia.
Áno, tešia, no zároveň zaväzujú.
Vždy, keď dostanem cenu, chvíľu sa z nej teším a potom sa zľaknem, že prečo som ju dostala, či už náhodou nekončím. (smiech) Takže u mňa sa to spája s pochybnosťou, čo bude ďalej.
Tento rozhovor nájdete aj v októbrom čísle magazínu SME ženy, ktoré je v predaji do 31.10.

Vždy ste túžili byť herečkou?
Asi čakáte odpoveď, že som sa už ako päťročná zvŕtala doma pred zrkadlom. Zvŕtala som sa síce, aj som sa pozorovala...