Psychologička: Niektorým sa láskavé rodičovstvo vymkne z rúk a dieťa nezvládajú

"V istom období ma prekvapovalo, čo všetko ľudia od dieťaťa a v akom veku očakávajú bez poznania základných súvislostí. Napríklad učia deväťmesačné batoľa sadať si na nočník, aby sa naučilo vyprázdniť," hovorí psychologička a lektorka MÁRIA KOPČÍKOVÁ.

Od roku 2006 spoluorganizuje kurzy pre budúcich rodičov a za tie roky vidí, kam sa posunul ich záujem aj vedomosti a aký vplyv to má na vývin detí.

Často sa stretáva s tým, že si budúci rodičia neveria alebo na seba kladú priveľké nároky. Odráža sa to aj v tom, ako pristupujú k svojmu dieťaťu. Napríklad majú pocit, že ho musia 24 hodín denne zabávať a vypĺňať mu čas.

"Majú pocit, že mu potrebujú vypĺňať program, namiesto toho, aby vytvorili prostredie, dali dieťaťu vhodné pomôcky a nechali, aby aj ono samo bolo tvorivé."

Predpokladám, že väčšinu budúcich rodičov zaujímajú podobné informácie o tom, čo ich po narodení dieťaťa čaká. Ešte to pre vás nie je stereotyp?

Áno, stávalo sa, že sme hovorievali to isté a vedeli sme, na čo sa ľudia asi opýtajú. V istom období sme kurzov robili veľa, za mesiac sme mali aj 25 párov. Ale vždy bolo pre nás dôležitejšie reagovať na otázky, s ktorými budúci rodičia prichádzali, než si odverklíkovať to svoje.

Keď prišla pandémia, menili sme formu a robiť kurz cez obrazovku bolo zasa v niečom iné. Za posledný rok po návrate do prezenčnej formy však mám pocit, akoby začali prichádzať skupiny rodičov, ktorých potreby a očakávania sú v niečom trochu iné.

V čom?

Ťažko sa to definuje. Mám pocit, že až tak nepotrebujú technické informácie o tom, ako to beží v pôrodnici. To už väčšinou vedia. Keď im teda povieme niektoré nie úplne príjemné veci, s ktorými sa tam môžu stretnúť, už to nie je úplná novinka, pri ktorej by stuhli alebo by boli veľmi prekvapení.

Ide skôr o témy ako starostlivosť o bábätko v nemocnici alebo podpora dojčenia, prípadne ako reálne funguje systém na oddelení šestonedelia, a že tam nemajú príliš čas sa im venovať.

Pripravujete ich vlastne na tvrdú realitu?

Snažíme sa. Ale nie formou strašenia alebo desenia. Keď sa ľudí pýtame, aká bola ich skúsenosť v pôrodnici, tak vidíme, že za takmer 17 rokov, čo kurzy robíme, sú tie informácie v zásade tie isté.

To, čo sme v pôrodniciach zažívali my, keď sme rodili vlastné deti, je často realitou dodnes. Nie je pravidlom, aby sa žena v pôrodnici dozvedela praktické informácie a osvojila si zručnosti, ktoré jej pomôžu byť pokojnou aj doma.

Dá sa povedať, že za tie roky máte prehľad aj vo vývoji a posune nášho pôrodníctva?

Sledujeme, čo sa deje, ale úprimne povedané, v istom období sa to pre mňa stalo niečím, o čom si myslím, že sa mení pomaly. Akurát je menej personálu na viac práce.

Na jednej strane tomu ako zdravotnícka pracovníčka môžem rozumieť, na druhej strane to nič nemení na tom, že na ženy v pôrodniciach reálne nemajú čas. Hovoriť potom na kurze, že pôjdu do pôrodnice a tam im všetko ukážu a vysvetlia, je nekorektné, lebo tak to nefunguje.

Preto si myslím, že je dobré sa tieto informácie dozvedieť pred pôrodom a nemať nerealistické očakávania. Vždy poviem, že ak to zažijú inak, budeme len rady, a nech nám dajú spätnú väzbu, budeme to šíriť ďalej. Ale väčšinou to tak nie je.

Na základných a stredných školách existuje predmet výchova k manželstvu a rodičovstvu, ktorý sa však ani zďaleka nedotýka väčšiny praktických vecí, s ktorými sa človek po narodení dieťaťa stretne. Považujete za dôležité, aby každý, kto sa chce stať rodičom, absolvoval podrobnejšiu prípravu?