Dospelý človek sa v súčasnosti len ťažko vyhne mobilným, počítačovým či televíznym obrazovkám. Pomáhajú mu pri práci a tiež pri oddychu. Aj pre neho môže byť zložité nastaviť a dodržiavať pravidlá tak, aby tieto zariadenia nepoužíval príliš často.
A ešte ťažšou úlohou môže byť nastavenie rovnakých pravidiel pre deti.
V prieskume austrálskej The Royal Childeren's Hospital z marca 2021 viac ako 90 percent rodičov označilo za problém fakt, že deti trávia pred obrazovkami priveľa času. Rodičov znepokojovala aj kyberšikana a šikanovanie (53 percent) a bezpečie na internete (52 percent). Nezdravá strava detí trápila 41 percent respondentov a nedostatok pohybu 38 percent rodičov.
Aj na Slovensku riešia rodičia dilemu, ako deťom nastaviť režim. Mama takmer osemročného a päťročného chlapca Ivana Brtáňová z okresu Dunajská Streda pre SME približuje, že deti cez prázdniny smeli tablet použiť iba dvakrát denne zhruba na polhodinu.
Teraz sa môžu na ňom hrať iba v podvečer, tak ako to majú nastavené aj počas školského roka. Podotýka, že deti navštevujú viaceré krúžky, a tak niekedy nemajú ani čas na hry na tablete.
Počas dňa ho však využívajú na učenie sa angličtiny v jazykovej škole, cez počúvanie a sledovanie 15-, 20-minútových nahrávok, ktoré si vedia sami zapnúť pomocou aplikácie.
Deti ešte nevlastnia počítač ani mobil. Ten je dovolený iba na videohovory s babkou. Brtáňová dodáva, že telefón nemajú ani spolužiaci staršieho syna, takže mu nemusí vysvetľovať, prečo ho on ešte nemá.
Tvrdí, že deti rozumejú tomu, ak je cez deň dlho na telefóne, chápu totiž, že je to pre jej prácu na e-shope. Aj v prípade počítača deti vedia, že ho rodičia využívajú pracovne. Ak ho budú deti potrebovať pri štúdiu, nevyhýba sa jeho kúpe.

Chlapcov zatiaľ kontrolujú iba oni. Starší syn vždy vyráta, kedy musia tablet vypnúť a čas strávený hraním si deti medzi sebou delia. Priznáva, že horšie je to s mladším, ktorý je nespokojný, keď je už čas na vypnutie.
"Ak sa mu zdá, že bol na tablete menej, tak sa vždy dohodneme, že nasledujúci deň bude dlhšie on, aj sa začne hrať prvý," ozrejmuje.
Ak starší syn niečo vyvedie či nepočúva, dostane napríklad zákaz hrania a plne to rešpektuje. Brtáňová má vysledované, že následne toho mladšieho v ten deň hra samého nebaví a ukončí ju skôr a radšej sa ide hrať s bratom.
"Samozrejme, tieto reakcie neboli vždy takéto, a keď boli menší, bolo to horšie s krikom aj plačom. To sme sa zase snažili upútať pozornosť, buď na nejakú inú hru, alebo činnosť," uzatvára.
To, ako Brtáňovci pristupujú k používaniu digitálnych zariadení, pripomína jednu zo štyroch stratégií, ktorú vytýčili odborníci z Centra excelentnosti Austrálskej výskumnej rady pre digitálne dieťa (Australian Research Council Centre of Excellence for the Digital Child). Vo svojom poslednom projekte pozreli na to, ako sa deťom počas pandémie zmenila rutina pred monitormi.
Identifikované spôsoby vyplývajú z rozhovorov so 140 rodičmi zo siedmich rôznych krajín – Austrália, Čína, Spojené kráľovstvo, USA, Južná Kórea, Kanada a Kolumbia – s deťmi vo veku od štyroch do 11 rokov.