Školská psychologička: Je málo rodičov, ktorí deti primerane zaťažujú

„Časť mojej práce spočíva v tom, že som ,prekladateľ‘. Prekladám deťom, čo ich rodičia myslia tým, čo im hovoria a prečo to hovoria. A naopak, rodičom prekladám, čo ich deti prežívajú a čím si prechádzajú. Učiteľom a žiakom sa snažím priblížiť, ako vníma veci druhá strana,“ približuje v rozhovore pre SME prácu školskej psychologičky ELIŠKA KOSTELNÍKOVÁ s 18-ročnými skúsenosťami.

Pracuje na základnej škole na Vazovovej ulici v Bratislave a zameriava sa na žiakov na druhom stupni, no kedysi mala na starosti celú školu. Teraz má však škola aj podporný tím, ktorý tvorí ešte jedna psychologička, dve špeciálne pedagogičky a aj sedem asistentov učiteľa.

Ako vyzerá váš bežný deň v škole?

Väčšinu dňa zaberajú individuálne stretnutia so žiakmi. Počas prestávok mávam aj rozhovory s učiteľmi. Chodím si k nim vypýtať deti a popritom sa porozprávam o ich triede, ako sa má konkrétne dieťa alebo oni sami.

Do školy prichádzam na 7.30 h, pretože ak sa chcem porozprávať s nejakým učiteľom podrobnejšie, tak je najlepšie si ho odchytiť ešte pred začiatkom vyučovania.

Z práce zvyčajne odchádzam najneskôr medzi treťou a štvrtou popoludní. Niektoré deti majú totiž o konzultácie záujem po škole, aby ich nevideli spolužiaci. Aj rodičia majú záujem prísť poobede. Preto zvyčajne jeden deň v týždni, ak potrebujú, ostávam aj do šiestej.

Ako dlho trvá stretnutie s dieťaťom?

Jednu školskú hodinu. Je to vyhovujúce, lebo deti majú málokedy trpezlivosť na dlhšie stretnutia.

Čomu sa v škole venujete?

Deti na konzultácie prichádzajú aj s ťažkosťami s rovesníkmi, s rodičmi či s učiteľmi v triede, alebo riešia témy dospievania. Venujem sa aj deťom s poruchami pozornosti či autistického spektra.

Druhá strana práce je preventívna a je zameraná na všetky deti. To je práca s kolektívmi a skupinové aktivity. V škole mám na starosti aj poradenstvo ohľadom voľby strednej školy. Vďaka týmto skupinovým aktivitám ma deti lepšie spoznajú a potom sa neváhajú na mňa obrátiť.

Akej najväčšej výzve ste zatiaľ pri práci čelili?