Nepýtajte sa ako dieťa v noci spí, ale či rodič nočné vstávanie zvláda, radí odborníčka

Už roky som sa nevyspal(a). To je asi tradičná veta čerstvých rodičov, keď príde počas rozhovoru na rad téma spánku.

Hoci zo skúseností okolia prirodzene očakávajú, že sa prvé mesiace po narodení dieťaťa nevyspia, napriek psychickej príprave ich stále môže prekvapiť, ako často musia nakoniec k dieťaťu v noci vstávať.

Následne môžu prísť pocity zlyhania, či neistoty zo svojich schopností alebo zdravia dieťaťa.

Profesorka antropológie a riaditeľka spánkového laboratória pre rodičov a dojčatá z Durhamskej univerzity Helen Ballová tvrdí, že tieto pocity sú normálne a rodičia nie sú zlí a ani ich dieťa abnormálne.

V analýze tvrdí, že rodičia by sa nemali zamerať len na to, prečo bábätko nespí, ale skôr sa zamyslieť nad tým, prečo by malo dieťa spať práve teraz a na základe čoho si to myslia.

Na portáli The Conversation približuje, že pri norme dojčenského spánku prevládajú tri pohľady: kultúrny, biomedicínsky a biologický.

Dieťa by sa malo vyplakať

Pri kultúrnom sa vychádza z presvedčenia rôznych kultúrnych skupín, ktoré určujú, čo je správne.

Ballová približuje, že napríklad v Spojenom kráľovstve dominuje presvedčenie, že dobré bábätká nie sú náročné a prespia celú noc. Tiež sa tam traduje, že dobré dieťa je znakom dobrého rodiča.