Ak človek sám netrpí poruchou príjmu potravy, toto ochorenie len ťažko dokáže pochopiť. Rady ako "Veď sa skrátka najedz!"nefungujú a agresívnejší prístup už vôbec. S ochorením totiž súvisia aj zmeny v mozgu a liečba nie je jednoduchá.
Podľa KRISTÍNY MIŘETINSKEJ obyčajný človek nerozumie, prečo niekto nechce jesť alebo sa toho bojí.
"Dnes vieme, že pri poruchách príjmu potravy hrá veľmi silnú rolu aj genetika. Neznamená to automaticky, že človek ochorenie dostane, ale môže to nastať, ak sú prítomné faktory, ktoré ho aktivujú. Pri anorexii je to napríklad energetický deficit, ktorý nastáva, keď človek ide na diétu, a to napríklad aj zo zdravotných dôvodov," vysvetľuje.
Miřetinská robí koučku pre ľudí s poruchami príjmu potravy. Sama prekonala anorexiu a dnes funguje ako sprievodkyňa životnými situáciami, ktoré ľuďom s podobnými problémami vysvetlí najlepšie práve niekto, kto si tým sám prešiel. Na Slovensku je zatiaľ jediná, ktorá takto pracuje aj so zahraničným certifikátom. Odborné kruhy jej prácu zatiaľ vnímajú so skepsou, hoci v zahraničí je bežná.
V rozhovore si prečítate
- ako pomáha koučka ľudom s poruchami príjmu potravy (PPP)
- aké to je úplne sa vyliečiť z anorexie
- ako spoznať dobrého a zlého odborníka
- prečo pri liečbe nestačí iba začať jesť
- prečo treba pri PPP myslieť aj na genetiku
- či sa vedia telo aj myseľ z choroby dostať už natrvalo
Ľudia si myslia, že poruchy príjmu potravy (PPP) sú priamočiare - niekto nám v mladosti povie nevhodnú poznámku o našom tele, a človek zrazu prestane jesť a dostane anorexiu. Ako to naozaj je?
To si myslia aj samotné pacientky a pacienti. Hľadajú konkrétny dôvod, hovoria napríklad - mama mi hovorila, že mám tučné brucho, a preto mám anorexiu. Nikdy to však nie je len jedna príčina.
Samozrejme, ak nám niekto povedal niečo nevhodné, a my máme taký typ povahy, že sme sa na to veľmi zamerali, hrá to svoju rolu. Na rozdiel od kamošky, ktorá nad tým istým len mávla rukou.