“Veľakrát sa neviem dokopať k tomu, aby som niečo začala. Mám totiž pocit, že to musím zvládnuť na prvý pokus, všetko naraz, a ak to nedám, zlyhala som," opisuje Eva Podskalická (37).
Celý život vraj všetko - od domácich úloh až po projekty v práci, preto robí na poslednú chvíľu, v strese a niekedy aj v slzách. "Tie slzy sú často z frustrácie, že viem, že tá vec, ktorú robím, nie je perfektná,” približuje prejav čohosi, čo mnoho ľudí považuje za dobrú vec či dokonca cnosť.
Perfekcionizmus.
Podskalická žije v Londýne, kde pracuje ako IT manažérka pre úrad zaoberajúci sa systémom mestskej hromadnej dopravy. To, že je perfekcionistka, dokázala pomenovať len pred dvomi rokmi, hoci si niektoré prejavy všímala na sebe už počas štúdia.
“Bola som schopná prepísať skoro celý zošit pekným písmom len preto, lebo sa mi zdalo, že som tie poznámky predtým naškriabala. Aj teraz viem donekonečna upravovať tabuľky v exceli, ktoré nikto nikdy neuvidí. Keď to nie je spravené poriadne, je to akoby ma svrbel mozog, inak to neviem vysvetliť,” opisuje.
Byť perfekcionistom či perfekcionistkou sa v spoločnosti javí ako pozitívne preto, že si človek kladie méty, ktoré chce splniť čo najlepšie a čo najviac sa priblížiť k dokonalosti. Chce rásť, napredovať a byť najlepšou verziou seba samého.
Zároveň je však perfekcionizmus vyčerpávajúci a často skôr ukazuje na nezdravé vzorce v ľudskom správaní. Podľa odborníkov predstavuje akýsi obranný mechanizmus, ktorý ľudí chráni pred primárnym zranením, nevedomou traumou, výchovným pôsobením rodiča či spätnou väzbou okolia.
Zároveň nejde o črtu, ale skôr o spôsob myslenia a správania, ktoré sa dá zmeniť.
Dobré dievča je dokonalé dievča
Kateřina Žabková rozoznáva dva momenty, ktoré jej perfekcionizmus najviac ovplyvnili v detstve. Išlo o porovnávanie s „lepšími“ deťmi v škole a tiež podmieňovanie láskyplných prejavov na základe toho, ako poslúcha či neposlúcha dospelých.
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Artmama.sk
Viac na Nanicmama.sk
