Psychologička: Rozvody už nie sú stigmou, no hrozí, že sa stanú normou

Niektoré rozvody prebehnú pokojne a bez problémov, iné sa naťahujú mesiace až roky. Dobrý rozvod však podľa psychologičky a poradkyne MÁRIE KRÝSLOVEJ neexistuje.

"Skoro vždy je pre všetkých zúčastnených v istej miere bolestný," tvrdí odborníčka. Preventívnymi krokmi sa však dá zabrániť eskalovaniu konfliktov, deštruktívnemu správaniu a aj zmierniť vplyv na deti.

Krýslová v rozhovore vysvetľuje, prečo sa páry najčastejšie rozvádzajú, aké chyby obvykle robia, na akých zručnostiach treba popracovať, ak chce človek prejsť rozvodom či rozchodom čo najmenej bolestne, a taktiež, ako celý proces vnímajú deti.

"Zúfalé deti sa nemusia prejavovať navonok smútkom a plačom, ale len sa hnevať a byť neposlušné. Dosť často sa až u mňa odkryje, ako na tom v skutočnosti dieťa je, a že má napríklad už premyslený plán, ako sa zabiť. A rodičia zaujatí vzájomným bojom to nepostrehnú," upozorňuje.

Začnime ostro sledovanou aktualitou zo sveta. V USA práve prebieha súdny spor medzi rozvedeným hereckým párom Johnnym Deppom a Amber Heardovou. Súd týkajúci sa ohovárania je verejný, odhaľuje najintímnejšie detaily ich vzťahu. Ľudia na internete vytvárajú dva tábory a rozoberajú každý detail. Ako vnímate, že dávno rozvedený pár takto medzi sebou aj po rokoch bojuje?

Čas rozpútania vzájomného boja, teda po ukončení rozvodu, je zaujímavý. Potvrdzuje, že je čistou ilúziou si myslieť, že útrapy z rozvodu sa končia vynesením rozsudku.

Bohužiaľ, až príliš často sa len rozbiehajú a utíchnu niekedy aj po rokoch. Tu ide o dvoch úspešných a talentovaných ľudí a o to šokujúcejšie pôsobí miera ich deštruktívnosti, ale aj poškodzovania vo vzájomnom správaní.

Čo je pre ľudí zaujímavé na tom dívať sa, ako sa niekomu známemu rozpadol vzťah a hádžu na seba špinu?

Úspešní známi ľudia sú pre nás tak trochu výzvou a vzbudzujú zvedavosť. Ako je možné, že to dokázali a za akých okolností? Vedome či nevedome nás to núti sa s nimi porovnávať – nakoľko myslia a cítia ako my, či úlohy a situácie riešia podobne alebo celkom inak.

Ujasňujeme si pritom, akí vlastne sme, alebo akí by sme chceli byť. Sme lepší alebo horší? A neraz sa nimi aj inšpirujeme, hoci aj na vlastnú škodu. Ak vidíme, že v súkromí sú na tom horšie než my, niekedy nám to urobí aj dobre.

Dokáže byť takáto dvojica pod tlakom verejnosti schopná dospieť k zmieru či riešeniu, keď svet sleduje a hodnotí každý jej krok?

Jedine ak by im obom došlo, že inak budú ťažko stratoví a nielen finančne. Súdny proces väčšinou zhoršuje vzťahy, lebo sa končí tým, že jeden je víťaz a druhý porazený. Porazený to ťažko znáša, a preto iniciuje pokračovanie. Pri ňom sa už pritvrdzuje a vyťahujú sa čoraz podpásovejšie argumenty. Čím viac zranení a zneuctení, tým menšia šanca na zmier.

Aké náročné je vo všeobecnosti „dobre“ sa rozviesť?

Pojem „dobrý“ rozvod nemám rada, lebo rozvod je zriedka pre niekoho dobrý, zato skoro vždy pre všetkých v rôznej miere bolestný a pre deti v najlepšom prípade prechodne alebo aspoň krátkodobo škodlivý. Preto hovoríme skôr o „nízkostresovom rozvode“.

Ten je aký?