Dvojročný Artur sedí na deke s mamou a plače. Chcel sa zahrať s lietajúcim tanierom iného dieťaťa, no nepožičalo mu ho.
“Si smutný, že si nedostal lietajúci tanier, však?” prihovára sa Arturovi jeho mama Miroslava Setnická. Plač neustáva.
“Veľmi si si to prial, viem, ale je to jeho majetok, on sa tak rozhodol,” vysvetľuje mu pokojným hlasom počínanie druhého chlapca a ukazuje, že hoci ho chápe, nemôže mať všetko, čo by si v tej chvíli želal.
Je piatkové dopoludnie, v bratislavskej Medickej záhrade sa to hemží matkami s deťmi aj učiteľkami so škôlkárskymi triedami. Vzduchom lietajú lopty, spomínané lietajúce taniere aj detské emócie. Arturov smútok však po krátkej chvíli odznieva, situácia už neeskaluje.
Jednoduchá, priama a empatická komunikácia jeho mamy zabrala. Žiadne zosmiešňovanie, že robí cirkus pre obyčajnú hračku, ignorovanie jeho pocitov a potrieb či odpútavanie pozornosti na inú činnosť.
Setnická uplatňuje v praxi zručnosti rešpektujúceho prístupu k deťom. So synom komunikuje ako so seberovným, nie v zmysle veku, ale v zmysle ľudskej hodnoty.
Niekdajšia dlhoročná opatrovateľka v jasliach, v škôlke aj v rodinách je dnes dietok prizeračka, ako znie poetický názov pre koncept, ktorý založili spolu s kolegyňou Vierou Farbiakovou. Dvojica žien sa venuje osvete o rešpektujúcom prístupe vo výchove a tiež zvyšuje povedomie o práci opatrovateliek na plný úväzok.
“Ide o láskavé sprevádzanie životom,” vysvetľujú obe, keď spolu sedíme v parku a čaká nás pár hodín spoločného času aj v prítomnosti detí, ktoré sú v ich opatere.
Nestačí mať rád deti
“Nie je to len o strážení detí. Prizeračka nemá len zodpovednosť zobrať dieťa do parku, je to niečo oveľa viac,” vysvetľuje Setnická. Jej syn práve odbehol so svojou vlastnou prizeračkou, ktorá sa mu venuje, kým ona rieši pracovné povinnosti.
Keď sa človek zaujíma o vývinovú psychológiu, podľa Setnickej zistí, ako sa má k deťom správať.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
