Zuzana Žiaková spoznala svojho bývalého partnera počas vysokej školy. Bol o dva roky mladší a počiatočné kamarátstvo sa neskôr pretavilo do štvorročného vzťahu. Vzťahu plného výčitiek, urážok, manipulácie a citového vydierania.
„Na začiatku bol pozorný, milý, robil pekné gestá, na konci už to bolo aj o vulgárnych urážkach. Len čo sme vzťah zoficiálnili, úplne sa to v ňom preplo. Všetko bral osobne, urážal sa, prekážalo mu, ako fungujem. Jeho taktika potom bola odísť a ignorovať ma,“ opisuje.
Spočiatku išlo len o výbuchy a podľa Žiakovej prehnané reakcie, ktoré sa s ním snažila vždy vykomunikovať. Neskôr už bola stále v strehu, či nepovie niečo, čo by jej ex partner videl ako problém.
„Jeho kritickosť voči mne sa stupňovala. Všetko, čo som urobila, bolo zle, napomínal ma, ako stojím, sedím či rozprávam, to nemôžeš takto, to musíš inak. Na druhých bol príjemný, napríklad aj na mojich rodičov. Veľakrát sme boli u nás, on vyzeral ako ten pokojný, aj keď ma napríklad potichu napomínal, ako jem. Toľko do mňa hustil, až som vybuchla a vyzerala ako tá hysterická a on na to len – čo kričíš, nič sa nestalo," opisuje Žiaková, ako sa násilie postupne stávalo súčasťou jej každodennosti.
A zintenzívňovalo sa presne tak, ako býva zobrazené v učebnicových príkladoch.