Hoci sa budúci rodičia dnes už často pripravujú na pôrod, už menej sa však zameriavajú na to, čo príde po ňom, ak nerátame nákup výbavičky pre dieťa. Potom neraz nastáva nepríjemná konfrontácia s realitou.
„Spoločnosť bola nastavená tak, že ženy išli rodiť do pôrodnice, aby sa zabezpečila kontrola nad tým, či sú matka aj dieťa zdravé. Ale keď žena z pôrodnice odišla, systém už neriešil, ako to zvládne ďalej. Nehovorilo sa o tom, že sa napríklad doma trápi alebo môže mať popôrodnú depresiu. A to nám do veľkej miery z minulosti zostalo,“ tvrdí ANDREA BORKOVÁ, ktorá sa ako popôrodná dula venuje ženám v šestonedelí.
Na svojom profile 600nedelie vzdeláva o tom, čo ženy v materstve čaká, a otvára aj kontroverzné a citlivé témy.
V rozhovore hovorí aj o tom
- prečo neuznáva názor, že matka sa musí v materstve len obetovať
- prečo by mali matky samy seba mať ako prioritu
- ako funguje práca popôrodných dúl
- či by odporúčala každej žene domáci pôrod
- v čom sa jej podporné skupiny líšia od Modrého koníka
Ženy po pôrode zaskočí veľa zmien. Čo všetko to z vašej skúsenosti je?
Prekvapí ich už to, že keď odídu z pôrodnice, nevedia, čo ďalej. Nedostanú žiadne kontakty, či už na fyzioterapeuta, gynekologickú fyzioterapeutku, psychoterapeuta, popôrodnú dulu, laktačnú poradkyňu.
Ako popôrodná dula fungujem aj ako rázcestník, viem žene poskytnúť spektrum informácií. Poradím napríklad, či bude potrebovať laktačnú poradkyňu, ale aj to, či je jej prežívanie už vážnejší stav, alebo je to normálna zmena, z ktorej sa o pár dní spamätá.
Tých prekvapení je skrátka viac – od fyzických zmien až po psychické rozpoloženie. Pričom si myslia, že sú v tom samy, kto také pocity zažíva.

Je tu aj iný uhol pohľadu, teda či je dobré byť na všetko o pôrode a čase po ňom teoreticky pripravená. Čo si myslíte?
Myslím si, že to dobré nie je, lebo aj tak sa nevieme pripraviť na všetko. Ani pri pôrode nedokážeme úplne kontrolovať, ako sa vyvinie. No žena potrebuje poznať aj svoje práva.
Podľa mňa je dobré mať najmä informácie, na koho sa obrátiť, ak to bude potrebné. Stačí, keď viem, že tu je osoba, odborníčka, fyzioterapeutka, dula, niekto, kto mi pomôže. Také informácie by ženy počas tehotenstva mali v ambulanciách dostávať automaticky, keďže vieme, že tam nie je vždy čas sa venovať takýmto témam naplno.
Všetko sa deje veľmi rýchlo, či už počas poradní a pôrodu, ale aj potom, keď po šestonedelí príde žena na kontrolu. Rieši sa len telesná schránka, ktorá môže byť v poriadku, zatiaľ čo žena vo svojom vnútri bojuje.
O dulách ako sprievodkyniach a tých, ktoré poskytnú podporu pri pôrodoch, ženy vedia, o tých popôrodných už menej. Ako im pomáhate?