Vyštudovala sinológiu, žila v Číne, na Taiwane a naposledy v Kórejskej republike. Tá je vraj perfektnou ukážkou jin a jang. Je v nej plno vecí, ktoré fungujú bezchybne, aj plno ďalších, nad ktorými možno prevracať očami.
DOMINIKA SAKMÁROVÁ svoje zážitky spísala do novej knihy Kórejské halušky.
„Všetko zlé podmieňuje to dobré a naopak. Napríklad silný dôraz na rodinu a úcta k starším spôsobujú, že sú od seba členovia rodiny často ekonomicky závislí,“ hovorí Sakmárová,
V rozhovore prezradila aj to, ako Kórejčania vnímajú cudzincov, aký vzťah majú so svojimi severnými susedmi, ale aj prečo je v Kórei taký veľký tlak na deti a aké postavenie majú v krajine ženy.
Ázijskú mentalitu ste okúsili už počas pobytu v Číne aj na Taiwane. Sú Kórejčania podobní alebo to pre vás bol šok?
Napriek tomu, že som mala skúsenosti z predchádzajúcich pobytov v Ázii, v Kórei bolo pre mňa veľa vecí šokujúcich. Kórejčania sú zdvorilí až rezervovaní aj voči sebe navzájom a voči cudzincom to platí dvojnásobne.
Nie je to o tom, že by boli neslušní alebo neochotní, no sú veľmi zvyknutí držať spolu. Musia mať všetko zaškatuľkované, každý z nich musí v rámci spoločnosti niekam patriť.
Keď zrazu do ich sveta vstúpi cudzinec, nevedia, čo si ním počať, ako ho zaradiť do spoločenského rebríčka. A v takejto spoločnosti je potom pre cudzinca ťažké nadviazať nejaké hlboké priateľstvá.
Dobrý príklad je z čias opatrení proti koronavírusu. Hromadné esemesky hlásili pozitívne prípady veľmi konkrétne: cudzinec, zdržal sa tam a tam, bol tam takto dlho. Potom sa pochopiteľne strhla veľká vlna nevraživosti voči cudzincom, lebo to bolo vnímané tak, že to oni nám sem doniesli ten koronavírus.
A nie sme my doma takí istí? Rezervovaní, uzavretí a radi si ukážeme prstom na cudzinca, čo nám donesie koronavírus?
Mám pocit, že naše dve kultúry sú v mnohých veciach dosť podobné, takže do istej miery to platí.
No rozdiel je v tom, že my síce nemáme radi cudzincov, ale hneď ako sa dostanú do nášho blízkeho okruhu, tak ich prijmeme.
Pre Kórejčana však budete cudzincom stále. Dokonca to platí aj pre tých, ktorí sa do krajiny oženia či vydajú. Samozrejme, na Slovensku je výhodou, že nie každého cudzinca spoznáme na prvý pohľad, zatiaľ čo v Kórei je to očividné.
Sú Kórejčania rasistickí?
Ja by som to skôr označila za xenofóbiu. Nemyslím si, že ich problémom je rasa. Táto obozretnosť alebo strach z cudzieho môže byť aj výsledkom izolovaného vývoja.
Ako národ sú pomerne homogénni, prejavuje sa to aj na vzhľade, nie sú takí premiešaní s inými národmi, ale hoci aj v kórejskej kuchyni, ktorá je veľmi svojská a menej ovplyvnená zahraničnými vplyvmi než tá naša.
Čo sa týka negatívnych postojov k cudzincom, majú napríklad veľký problém s Japoncami.
Neodpustili im krivdy z obdobia druhej svetovej vojny, keď ich Japonsko okupovalo?
Tá nenávisť už dnes nie je založená na reálnej skúsenosti, je to historický naratív, ktorý sa prenáša z generácie na generáciu. V reakcii na rôzne politické udalosti neváhajú Kórejčania hromadne bojkotovať všetky japonské výrobky. To potom často zachádza do všelijakých absurdít.
Napríklad?
Viac na Nanicmama.sk
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
