Odhaduje sa, že v čase, keď vypukla vojna na Ukrajine, bolo tehotných okolo 265-tisíc tamojších žien. A očakáva sa, že približne 80-tisíc z nich bude rodiť v najbližších troch mesiacoch.
Mnohé z nich majú už pôrod za sebou, pričom svoje deti privádzajú na svet v hrozných podmienkach – v bunkroch, v pivniciach, ale aj doma za zvukov sirén a výbuchov.
Podobne ako 32-ročná Viktoria. Asi dva dni po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu začala mať prvé pôrodné bolesti. S manželom sa vybrali do nemocnice v Kyjeve, v ktorej boli pre istotu vypnuté všetky svetlá. Lekár ju odprevadil do príjemnej nemocničnej izby, ale o dve hodiny nato sa ozvali sirény.
„Počas tehotenstva som chodila na hodiny jogy, pripravovala som sa na jemný pôrod, chodila som na kurzy. A takto to vôbec neprebehlo,“ povedala Viktoria londýnskemu reportérovi Jemovi Bartholomewovi.
Zdravotný personál odviedol Viktoriu aj s manželom do podzemného nemocničného krytu. Bol zle udržiavaný, všetko sa v ňom otriasalo a steny boli vlhké a studené.
„Pre nás tam bola len malá miestnosť bez dverí. Od miestnosti, v ktorej bolo ďalších 50 ľudí, nás oddeľoval len sprchový záves. Nebolo tam ani žiadne lekárske vybavenie, len pôrodnícke kreslo,“ opísala Viktoria. V kryte jej napokon krátko nato odtiekla plodová voda a hore do nemocnice sa už nevrátila.
„Lekár sa na mňa pozrel a povedal – v poriadku, urobíme to tu, je príliš nebezpečné čakať.“ Syna Fedora teda porodila pod zemou.

Do podzemia aj po cisárskom reze
Viktoria je jednou z mnohých žien, ktoré v uplynulých týždňoch museli priviesť na svet svoje deti za drastických a nebezpečných okolností.
Pre tehotné ženy, najmä tie v mestách ako Charkov, Mariupoľ, Černihiv, Cherson a ďalších intenzívne bombardovaných oblastiach, boli a sú takéto podmienky nočnou morou, a zároveň realitou.