„Ak je školstvo prefeminizované, nemali by sme hovoriť o premaskulinizovanom bankovníctve?“ pýta sa jazykovedkyňa LUJZA URBANCOVÁ.
Vysvetľuje, že hlavným cieľom rodovo citlivého jazyka nie je, aby sme jeho pravidlá nutne dodržiavali v súkromnej komunikácii. Ale je dôležité, aby ich zohľadnili verejní činitelia a inštitúcie. Prispejú tak k odstráneniu škodlivých stereotypov. V rozhovore objasňuje, ako na to.
Môže byť slovenčina rodovo vyvážená?
Áno. Niektorí členovia odbornej komunity však majú iný názor. Ak sa dokážeme rovnocenne správať ku každému človeku, môže byť taký aj jazyk.
Keďže s tým ešte stále máme v spoločnosti problémy, ani slovenčina nie je vyvážená.
Samozrejme. Mnoho používateľov jazyka má navyše veľmi konzervatívny prístup. Jeden prúd hovorí, že slovenčina je v katastrofálnom stave a treba ju chrániť, máme dokonca zákon na ochranu jazyka. Podľa nich ho mladí ľudia kazia. Lenže oni ho skôr obohacujú.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
