Niektorí vyšli z dodávky a povedali iba slovo „spať“, vraví Valéria Fürješová, ktorá na hraničnom priechode Ubľa – Malyj Bereznyj pomáhala začiatkom marca ako dobrovoľníčka.
„Nezabudnem na jednu mamu so synom. Chlapec bol bledý, mal obrovské fialové kruhy pod očami a okamžite si išli ľahnúť do kultúrneho domu, ktorý bol plný ľudí, čo tiež potrebovali spať a oddychovať.“
Podľa jej slov boli mnohí ľudia, ktorí na Slovensko prichádzali z Ukrajiny, natoľko vyčerpaní niekoľkodňovým cestovaním, intenzívnym stresom a strachom, ktorý počas úteku prežívali, že neboli schopní vybaviť si ani základné informácie.
Tlmočníci na hraniciach chýbajú
„Raz ma zavolali do zdravotníckeho stanu, aby som tlmočila rodičom, ktorí na Slovensko prišli aj so svojimi predčasne narodenými dvojčatami. Lekár ma prosil, aby som im preložila, že je potrebné previezť ich do nemocnice v Snine, a mala som sa ich spýtať, kedy presne sa deti narodili,“ opisuje.