Nelly Velandiová bola obyčajná žena z kolumbijského vidieka. Dlhé roky v roľníckom prostredí vnímala, že násilím a nerovnosťou v jej kraji sú najviac zasiahnuté ženy. Na rozdiel od mužov napríklad nemohli vlastniť pôdu.
Stala sa z nej preto aktivistka a postupne aj líderka miestnych roľníčok. Pridala sa aj do Národnej asociácie domorodých a roľníckych žien Kolumbie.
Jej krajina od konca 60. rokov minulého storočia žila neutíchajúcim konfliktom medzi kolumbijskou vládou a guerillovým hnutím – Revolučnými ozbrojenými silami Kolumbie (FARC). Ľavicová povstalecká organizácia si, obhajujúc komunistické myšlienky, určila za svoj cieľ hájiť práva chudobných a boj proti vládnemu útlaku.
Velandiovej život sa pre jej aktivizmus dostal do ohrozenia – dostávala vyhrážky smrťou od ozbrojených skupín a od účastníkov oboch strán konfliktu. Bola však presvedčená, že ženy - roľníčky musia nielenže bojovať za svoje práva, ale aj zohrávať aktívnu úlohu v budovaní mieru.
V roku 2012 sa napokon stala jednou zo šestnástich žien, ktoré sa zúčastnili na mierových rokovaniach v Havane medzi vládou Kolumbie a FARC ako nezávislé rodové odborníčky, pochádzajúce z občianskeho sektora.
Dovtedajšie delegácie, ktoré sa snažili konflikt ukončiť, ženy ignorovali a ani tlaky ženských mimovládnych organizácií nestačili. Mier sa dlho nedarilo dosiahnuť a v Kolumbii zomierali tisíce ľudí.

Historická dohoda po 50 rokoch
Zmenilo sa to po roku 2013. Vďaka Národnému summit žien a mieru v Bogote, na ktorom sa zišli stovky žien z celej krajiny, si obe strany konfliktu uvedomili potrebu ženskej perspektívy.
O dva roky neskôr už ženy tvorili pätinu vládneho vyjednávacieho tímu a takmer polovicu delegácie na strane FARC. Za stolom sedeli osoby, ktoré boli konfliktom najviac zasiahnuté.
V lete 2016 napokon dosiahla Kolumbia historickú dohodu, ktorá ukončila vyše 50 rokov trvajúce boje.
"Hoci je priskoro hodnotiť tento mier ako dlhotrvajúci, bez pričinenia žien by sa zabudlo na kritické otázky celého problému," vyhlásila advokátska organizácia Women Deliver, ktorá sa celosvetovo zasadzuje za rovnosť, zdravie a práva žien.
Prečo sú ženy v rokovaniach úspešné
Už v roku 2000 prijala Rada bezpečnosti OSN takzvanú rezolúciu 1325. Tá žiadala posilnenie ochrany žien a dievčat pred sexuálnym násilím spojeným s ozbrojenými konfliktmi a ich vyššie zastúpenie pri vyjednávaní mieru.
Ženy však stále tvoria len zhruba tri percentá mediátoriek, 13 percent vyjednávačiek a štyri percentá pozorovateliek či signatárok mierových dohôd na celom svete.
Rastúce množstvo vedeckých dôkazov však ukazuje, že práve účasť žien prispieva k uzavretiu a pretrvaniu mierových dohôd, ktoré majú vyššiu šancu na úspech a sú dlhotrvajúcejšie.