Zdravotnícka humanitárna organizácia Magna už od roku 2001 poskytuje pomoc obetiam epidémií, konfliktov a prírodných katastrof priamo v teréne. Lieky a zdravotnícky materiál distribuuje aj na Ukrajine, jej tímy v oblasti Luhanska a Donecka poskytujú zdravotnícku pomoc už piaty rok.
"Sanitka a červený kríž sú už, žiaľ, skôr terčom, ako zárukou ochrany. Pokračuje to, lebo útočníkom sa aj tak nič nestane. Prídu, vypália, ukradnú, zabijú," hovorí v rozhovore pre SME spoluzakladateľka a operačná riaditeľka DENISA AUGUSTÍNOVÁ.
Dodáva, že humanitárna pomoc vo vojnovom konflikte je veľmi ťažká, a chápe, že mnoho ľudí chce pomôcť. Niekedy však dobre mienená pomoc, ale zle zmanažovaná, môže narobiť viac škody ako osohu.
V rozhovore sa dočítate:
- či vedia Slováci pomáhať dobre a efektívne,
- ako Magna získava finančné prostriedky na svoje fungovanie,
- či sa pre pomoc na Ukrajine dostane menej pomoci rozvojovým krajinám,
- či sa môžu humanitárne organizácie spoliehať na dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva,
- čo najviac chýba zdravotníkom, ktorí v súčasnosti poskytujú pomoc v Kyjeve, Charkove aj Černivci,
- ako to zdravotníci zvládajú.
Organizáciu Magna ste zakladali ešte v roku 2001. Dnes patrí medzi päť medicínskych humanitárnych organizácií na svete, ktoré reálne denne liečia priamo v teréne. Zrejme nebolo ľahké dostať sa na takúto úroveň.
Nebolo. Aj preto, že pochádzame z centrálnej Európy, kde tradícia práce humanitárnych organizácií nikdy nebola rozšírená. Počas komunizmu existovala len akási štátna pomoc v zahraničí. Vysielali lekárov za odmenu, ale nedalo sa povedať, že by šlo o humanitárnu pomoc.
Ľudia poznali ešte nejaké katolícke misie, ale to, čo v západnom svete funguje už desaťročia, u nás neexistovalo. Keď sme začínali, borili sme sa s otázkami - Na čo? Prečo pomáhať mimo Slovenska? Po vyše dvadsiatich rokoch našťastie tieto otázky nie sú také časté, posunuli sme sa.