Zuzana Drímajová je matka štvrtáka a tretiačky. Úlohy a projekty vypracúvajú samostatne od prvého ročníka aj napriek tomu, že prváčikmi sa stali len ako päťroční.
"Vysvetlili sme si, že sa učia pre seba a že čím viac informácií budú mať, tým zaujímavejšie diskusie budeme môcť spolu viesť," hovorí pre SME.
K samostatnosti ich vedie aj to, že ďalšie aktivity môžu podnikať až vtedy, keď majú hotové všetky úlohy.
"A aj to, že robiť si úlohy so mnou znamená, že zabiehame s učivom aspoň rok-dva dopredu, čo samozrejme trvá dlhšie, ako keď si ich spravia samostatne," dodáva Drímajová.
Úvahy rodičov o tom, dokedy by mali trpezlivo sedieť po boku školáka a učiť sa s ním, však majú množstvo podôb. Od názorov, že dieťa sa má prioritne učiť v škole a čas s rodičmi využívať inak, až po snahy pomáhať im s úlohami dovtedy, kým nebudú spokojní najmä oni, rodičia.
Systém učenia je základ
Úlohou rodičov by malo byť najmä pomôcť nájsť dieťaťu systém, ako sa učiť a pripravovať na vyučovanie, hovorí pedagogička Martina Štesková, ktorá učí v súkromnej základnej škole v Zaježovej.